Malé vodné elektrárne

Za malé vodné elektrárne (MVE) sa označujú také vodné elektrárne, ktoré majú inštalovaný výkon do 10 MW. Ich úlohou je popri veľkých VE využiť primárny hydroenergetický potenciál na území Slovenska na výrobu
elektrickej energie. Vyznačujú sa rôznorodosťou v konštrukcii, ktorá zohľadňuje miestne podmienky ako sú spád a prietok vody. MVE sú charakteristické tým, že ich prevádzka ani výstavba nie je spojená s negatívnymi dopadmi na životné prostredie. Je možné ich inštalovať v odľahlých oblastiach čím poskytujú možnosť
rozvoja a často aj energetickej sebestačnosti hlavne na vidieku.

Väčšina MVE je prietokových, čiže nemajú rezervoár a vyrábajú elektrickú energiu len vtedy keď je vody dostatok. Energiu môžu však dodávať aj do systému elektrickej siete. V prípade dostatku energie je možné
použiť aj zariadenie na zmenu jednosmerného prúdu vyrábaného MVE na striedavý, ktorý využíva väčšina elektrospotrebičov.

MVE využívajú energiu vody k roztočeniu turbíny, ktorá následne poháňa generátor elektriny. K dispozícii je niekoľko typov turbín, ktorých konštrukcia
je neustále vylepšovaná. Najväčšie MVE používajú konštrukčne náročnú Kaplanovu turbínu, ktorá sa hodí pre výkony od 5 kW do 1 MW, pri spáde do 20 m. Najčastejšie sa u MVE stretávame s Francisovou turbínou, pre výkony od 20 kW do 5 MW, pri spáde od 10 m. V niektorých MVE sa dodnes používajú desiatky rokov staré a
stále funkčné turbíny, ktorých životnosť a účinnosť sa dá zvýšiť repasáciou. U menších MVE sa často využíva Bánkiho turbína, ktorá je konštrukčne jednoduchá, takže si ju niekedy majitelia MVE vyrábali svojpomocne. Používa sa pre výkony od 1 do 100 kW, pri spáde od 2 m. V horských MVE sa môže použiť Peltonova
turbína, ktorá sa hodí pre spády nad 30 m a výkon 10 kW až 1 MW.

Delenie MVE:

o    podľa inštalovaného výkonu:

–          priemyselné (od 1000 kW do 10 000 kW),

–          závodné alebo verejné (od 100 kW do 1000 kW),

–          drobné alebo minielektrárne (od 35 kW do 100
kW),

–          mikrozdroje (pod 35 kW).

o     podľa prevádzkovateľa:

–          verejné,

–          závodne,

–          domáce.

o     podľa hospodárenia s vodou:

–          prietokové (priebežné) – bez akumulácie vody, využívajúce prirodzený
prietok,

–          akumulačné – s prirodzenou alebo umelou akumuláciou, so schopnosťou odberu vody podľa potreby energie počas určitého času.

o     podľa veľkosti spádu:

–          nízkotlakové (so spádom do 20 m),

–          strednotlakové (so spádom do 100 m),

–         
vysokotlakové (so spádom nad 100 m).

o     podľa usporiadania:

–          vertikálne,

–          horizontálne,

–          šikmé,

–          derivačné.

Voľba vhodnej kogeneračnej jednotky v bioplynovej stanici je veľmi dôležitá

Kogeneračnú jednotku (KJ) môžeme označiť ako srdce bioplynovej stanice, pretože najčastejším spôsobom využitia bioplynu je kombinovaná výroba tepla a elektriny v KJ a ich efektívna prevádzka je rozhodujúcim
faktorom pre ekonomickú udržateľnosť projektu.

KJ môžeme rozdeliť:

– KJ so zážihovými plynovými motormi (Ottove motory) – výhradným palivom je iba bioplyn,

– KJ so vznetovými motormi so
vstrekom zápalového oleja – dieselové motory so zápalným lúčom, kde základným palivom je bioplyn a doplnkovým kvapalné fosílne palivo, prípadne rastlinné oleje.

Elektrická účinnosť je najdôležitejšia z technických dát KJ, pretože udáva koľko percent z energie obsiahnutej
v plyne sa prevedie na vyrobenú elektrinu. Na základe tohto sa vyššia investícia do účinnosti KJ oplatí a taktiež má dlhú životnosť.

Príklad vplyvu elektrickej účinnosti na tržby za elektrinu (dve KJ, spotreba 200 m3/hod. plynu, 60% metánu, bioplyn vyrobený
anaeróbnou fermentačnou technológiou s celkovým výkonom zariadenia do 250 kW vrátane), výkupná cena 125,29 €/MWh (platná od januára 2014):

– elektrická účinnosť 35% => 420kWh = 52,6218 €/hod,

– elektrická účinnosť 40% =>
480kWh = 60,1392 €/hod.

Pri ročnej prevádzke 8 000 hodín: 8 000×7,5174 (rozdiel) =60 139,2 €/ročne príjem navyše pri prevádzke KJ s vyššou účinnosťou.

Pre ekonomicky úspešnú prevádzku bioplynovej stanice je potrebné zadovážiť KJ,
ktorá má nielen výborné technické vlastnosti (el. účinnosť, životnosť) ale má taktiež zaistený kvalitný a cenovo primeraný servis. Pri výbere dodávateľa preto treba požadovať:

–       zaistenie servisu na území Slovenskej republiky,

–       servisné podmienky spolu so zoznamom opráv a údržieb a taktiež dĺžkou ich trvania,

–       náklady na servis a údržbu KJ,

–       referencie už realizovaných KJ a stabilita ich prevádzky,

–       garanciu stability prevádzky (ideálne 8 000 a viac hod/rok),

–       postup pri neplánovanej odstávke,

–       zaistenie odbornej spolupráce pri uvedení do prevádzky.

Počet KJ závisí od rozhodnutia investora. Inštalácia jednej KJ znamená určitú závislosť na spoľahlivosti jej prevádzky a v prípade odstávky je to výpadok celej výroby. Pri dvoch alebo viacerých KJ to predstavuje záruku prevádzkovej spoľahlivosti a optimálne využitie bioplynu.
V tomto prípade je vhodné všetky KJ mať od jedného výrobcu a najlepšie aj rovnaký typ.

Súčasný stav využívania bioplynu na Orave

V súčasnosti sa v regióne Orava bioplyn využíva len veľmi zriedkavo. Je to spôsobené hlavne tým, že nie je k dispozícii dostatok potrebných informácii. Nachádzajú sa tu tri bioplynové stanice v rámci areálov
čističiek odpadových vôd, avšak jedna z nich v súčasnosti pozastavuje tento spôsob využívania kalu. Vo výstavbe je bioplynová stanica v rámci skládky odpadov v Tvrdošíne, ktorá by mala byť do konca roku 2013 spustená. Posledná spomínaná je v areáli poľnohospodárskeho družstva v Zuberci.

bipl stanice

Zdroj: freemap.sk, vlastné spracovanie

ČOV Nižná

Čistička odpadových vôd v Nižnej, okres Tvrdošín do nedávna využívala ako zdroj paliva bioplyn z čističky, 400-700
m3/denne. Vzniknutú energiu z kogeneračnej jednotky ČKD Hořovice využívala na teplo a elektrinu pre vlastnú spotrebu. Táto bioplynová stanica bola v prevádzke od roku 1994 s inštalovaným výkonom 120 kW. V súčasnosti bude využívanie bioplynu zastavené, pretože čistička využíva 26 000 ekvivalentov
(zaťaženie čističky, ktoré závisí od počtu obyvateľov => veľkosť BPS) a podľa európskej únie je to nerentabilné, pričom takéto posúdenie rentability by sa malo robiť do 25000 ekvivalentov, avšak sú tu aj iné aspekty.

Kal sa teda bude zatiaľ aeróbne stabilizovať, čo je
energeticky veľmi náročné, no ide však snáď len o dočasné riešenie. Prevádzkovateľom je Oravská vodárenská spoločnosť, a.s. v Dolnom Kubíne, ktorá plánuje chod bioplynovej stanice v najbližšej možnej dobe obnoviť. Momentálne prebieha rekonštrukcia ČOV.

ČOV Dolný
Kubín

Čistička odpadových vôd v Dolnom Kubíne využíva ako zdroj paliva bioplyn z čističky s ročnou produkciou bioplynu 135 000 m3. Vzniknutú energiu z kogeneračnej jednotky Zetec 6N 445-ZŤS Martin využíva na teplo a elektrickú energiu pre vlastné účely
a pokrývajú spotrebu cca 30% (elektrina) a 40% (teplo). Teplo využívajú na ohrievanie kalu a taktiež na vykurovanie pridružených objektov. Táto bioplynová stanica je v prevádzke od roku 1992 s inštalovaným výkonom 44 kW elektriny a 77 kW tepla. Ako vstupnú surovinu do vyhnívacej veže používajú okrem kalu
z čističky aj srvátku od podnikateľa zo Zázrivej. Jej množstvo je však obmedzené, aby nevzniklo prostredie, ktoré by spomalilo vyhnívajúci proces, alebo nebodaj úplne zastavilo.

Časť vzniknutého digestátu sa využíva na rekultiváciu skládky v Istebnom, kde sa premiešava
s hlinou a inými substrátmi. Zvyšnú časť využíva poľnohospodár z blízkeho okolia do kompostov. Prevádzkovateľom je Oravská vodárenská spoločnosť, a.s. v Dolnom Kubíne. Momentálne prebieha rekonštrukcia celej bioplynovej stanice, ktorá by mala byť dokončená asi v roku 2015.

ČOV Námestovo

Čistička odpadových vôd v Námestove je zrekonštruovaná a bioplynová stanica tu je v prevádzke 3 roky (od roku 2010). Momentálne majú v prevádzke dve kogeneračné jednotky s výkonom 32 kWhe. Plánovaný je však chod troch
kogeneračných jednotiek, všetkých s rovnakým výkonom avšak až keď sa dobuduje celá kanalizácia v okrese a všetky obce budú pripojené na túto čističku odpadových vôd. Zatiaľ nie je také množstvo kalu. V zimnom období je menšia produkcia tepla, preto sa využíva výhradne na ohrev kalu vo vyhnívacej veži avšak
v lete toto vzniknuté teplo využívajú na ohrev vody pre budovy v areáli čističky.

Vzniknutý digestát využíva blízke poľnohospodárske družstvo, ktorému čistička za odvoz platí. Prevádzkovateľom je Oravská vodárenská spoločnosť, a.s. v Dolnom Kubíne.

BPS Tvrdošín

Podľa novely zákona o odpadoch, platnej od začiatku roka 2013, vznikla pre samosprávy povinnosť zaviesť triedený zber biologického odpadu a biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu. V tomto meste bude tento problém vyriešený vybudovaním bioplynovej stanice, ktorá sa stavia v
blízkosti skládky komunálneho odpadu Jurčov Laz. Na jednom mieste bude tak sústredená likvidácia všetkého odpadu. Bioplynová stanica (800 kW) bude do konca roku 2013 v prevádzke. Jedná sa o stanicu, ktorá zahŕňa celý systém spaľovania bioplynu z bioodpadu, akým je najmä odpad z poľnohospodárskej produkcie,
trávnatých porastov a iné. Jej účelom je energetické využívanie biomasy, ktorá podľa štúdií tvorí okolo 40 percent z celkovej produkcie odpadov. Stanica bude vyrábať elektrickú a tepelnú energiu. Elektrická energia bude dodávaná do distribučnej siete a tepelná využívaná pre vlastnú potrebu a výrobu ekologických
peletiek ako kvalitného tuhého paliva.

BPS Roľnícke podielnícke družstvo Zuberec

Poľnohospodárske družstvo v Zuberci ako jediné z družstiev na Orave využíva bioplyn. V svojom areáli ma postavenú malú bioplynovú stanicu. Je veľmi dobrým príkladom pre
ostatné družstvá.

Prezentácia výsledkov projektu Analýza možností využitia obnoviteľných zdrojov energie v poľsko-slovenskom prihraničí

V dňoch 5. – 7. 5. 2014 sa zamestnanci Eko-Centra, o.z. zúčastnili spolu s členmi Združenia miest a obcí Dolnej Oravy na Informačnom seminári v obci Hrušov (okres Veľký Krtíš),
kde im bola ponúknutá možnosť prezentovať výsledky prebiehajúceho projektu Analýza možností využitia obnoviteľných zdrojov energie v poľsko-slovenskom prihraničí.

Tohto Informačného seminára sa zúčastnili desiati starostovia z okresu Dolný Kubín, starostovia z okresu
Veľký Krtíš (Hrušov, Vínne) a zástupcovia dvoch Miestnych akčných skupín vykonávajúci svoje aktivity v regióne Hont. Všetkým bol v stručnosti predstavený cezhraničný projekt, ktorý Eko-Centrum, o.z. realizuje s gminou Oswienčim. Následne boli starostom predstavené výstupy z jednotlivých odborných expertíz (voda,
biomasa, bioplyn), ktoré budú tvoriť gro syntetizujúcej Publikácie. Všetkých prítomných prednáška zaujala, najmä možnosti využitia biomasy, ako vhodnej náhrady za uhlie pri vykurovaní obecných budov a rodinných domov. Zástupcovia samospráv vyjadrili potešenie nad tým, že sa našiel niekto, kto by bezplatne rozdal
medzi ľudí tieto informácie a zabezpečil tak osvetu, ktorá je veľmi potrebná, pretože téma znižovania závislosti na neobnoviteľných zdrojoch energie a znižovania nákladov na vykurovanie sa pomaly stáva problémom číslo jedna vo všetkých samosprávach.

V závere prednášky
zamestnanci Eko-Centra, o.z. prisľúbili bezplatné dodanie Publikácie všetkým zúčastneným na Informačnom seminári, ktorí ju ďalej bezodplatne ponúknu obyvateľom svojich obcí.

20140506_085908 20140506_092515 20140506_121518

Na Slovensku vraj nehrozí „bioplynový boom“

Tak to uviedol pre agentúru SITA poverený predseda Správnej rady združenia Potenciál: BIOPLYN Peter Chalmovský, o bioplyne na Slovensku sa oveľa viac hovorí, ako sa realizuje a uvádza do
prevádzky. „Podľa našich odhadov bolo v minulom roku postavených približne 40 bioplynových elektrární s celkovým inštalovaným výkonom nižším ako 40 megawattov. V tomto roku sa taktiež nedá očakávať veľký nárast počtu zrealizovaných bioplynových staníc,“ povedal Chalmovský.

Podľa združenia sa v tomto roku plánuje na Slovensku postaviť celkovo 55 bioplynových staníc s inštalovaným výkonom pod 50 megawattov. “Tieto čísla potvrdzujú konzervatívne odhady spred dvoch rokov a jednoznačne vyvracajú obavy o nekontrolovaný nárast
počtu bioplynových staníc na Slovensku. Nič ako „bioplynový boom“ sa v skutočnosti nekoná a ani nehrozí,“
podotkol Chalmovský.

Investori hľadajú pre svoje projekty výstavby bioplynových staníc najmä staré poľnohospodárske dvory.
“Bioplynové stanice sú prevádzkované vo všetkých regiónoch Slovenska. Určujúcim pre vhodnosť umiestnenia bioplynovej stanice je dostatok biomasy v spádovom okolí približne 30 kilometrov,“ dodal Chalmovský. Biomasou môže byť okrem poľnohospodárskeho odpadu a poľnohospodárskej suroviny aj odpad z
priemyselnej produkcie či komunálny odpad.

Investorom do bioplynovej stanice u nás je spravidla „joint venture“ poľnohospodárskeho podniku a strategického investora v energetike. “Náročná prevádzka bioplynových staníc, ktorá je životne závislá
od nutnosti každoročnej disponibility surovinou za prijateľné ceny, pri už dnes hranične nízkych výkupných cenách za elektrinu, sú veľkou bariérou pre vstup finančných investorov. Z toho dôvodu sa prevádzkovať bioplynovú stanicu rozhodne subjekt, ktorý dlhodobo pôsobí v energetike, kapitálovo silný
poľnohospodár, ktorý získava synergie v rámci svojej výroby, alebo ich kombinácia,“
konštatoval Chalmovský.

Poľsko schválilo dlho očakávaný návrh zákona o OZE

Hlavnú energetickú surovinu v Poľsku tvorí uhlie z vlastných zásob, ktoré sa podieľa na bilancii primárnej energie zhruba 54 % (podľa ropného ekvivalentu Mtoe). Ropa tvorí 27 %, zemný plyn 13 % a OZE 6 %. Preto
Poľská vláda schválila návrh jedného z najviac očakávaných zákonov ostatných rokov v energetike – zákon o obnoviteľných zdrojoch energie.

Závislosť Poľskej republiky od dovozu energetických surovín kontinuálne narastá. Poľské elektrárne nie sú
prispôsobené emisným podmienkam, ktoré požaduje Európska únia a v priebehu štyroch rokov tak bude musieť krajina pristúpiť k odstaveniu starých energetických blokov s celkovým výkonom 6.000 MW, čo je takmer 20% inštalovaného výkonu v krajine.

Krajina sa
zároveň doteraz bránila tlaku EÚ pri znižovaní emisií CO2, nakoľko má na svojom území dostatočné zásoby uhlia. Čierne uhlie sa na prvotných energetických zdrojoch podieľa 41 %, hnedé uhlie tvorí 13 % energetického mixu. V posledných rokoch však vkladá Poľsko nádeje do ťažby kritizovaného bridlicového plynu, no
energetickú sebestačnosť by mohli podľa viacerých priniesť obnoviteľné zdroje energie (OZE).

Podľa celonárodného prieskumu agentúry TNS Polska z marca 2014 požaduje drvivá väčšina Poliakov prijatie razantnejších opatrení v ochrane klímy. Až 88 %
respondentov sa domnieva, že krajina by sa mala zamerať na zabezpečovanie vlastných dodávok energie z OZE. Dôvodom je podľa nich zníženie závislosti od ruských dodávok zemného plynu. Šesťdesiat percent opýtaných súhlasí s tvrdením, že neustála zmena klímy predstavuje potenciálne riziko pre zdravie.

Aj preto poľská vláda schválila začiatkom apríla tohto roka dlho očakávaný návrh zákona o obnoviteľných zdrojoch, v ktorom si stanovila nové dlhodobé ciele vo využívaní OZE a dotácií. Cieľom nového zákona je nielen zníženie nákladov spotrebiteľov, ale aj splnenie
klimatických cieľov EÚ a zvýšenie energetickej sebestačnosti krajiny.

Kľúčovou novinkou v zákone sú tzv. „aukcie lacnej energie“. Vláda má rozhodnúť, koľko energie OZE a z akých zdrojov bude potrebovať a v súlade s týmito kritériami bude vyhlasovať
špeciálne aukcie. Výrobcovia OZE sa budú môcť rozhodnúť, či od budúceho roka zostanú v starom systéme dotácií (tzv. zelené certifikáty), alebo sa budú zúčastňovať aukcií, kde vyhrá ten, kto navrhne najnižšiu cenu energie. Na oplátku predávajúci dostane záruku kupovania takejto energie po dobu 15 rokov, bez
ohľadu na trhové ceny. Cena bude však rásť o úroveň inflácie. Návrh zákona zároveň stanoví strop pre dotácie.

Tento zákon pomôže naplniť energetické ciele EÚ

Poľsko pracuje už takmer dva roky na novom
zákone o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorým by krajina dosiahla zelené energetické ciele EÚ v stanovenom časovom horizonte. Krajina generuje zhruba 90 % elektriny z uhlia a podľa nového zákona by mala v roku 2020 mať 15% energie z obnoviteľných zdrojov. V súčasnosti je to na úrovni 6%. Zároveň musí krajina
splniť pravidlá EÚ týkajúce sa emisií.

Po mnohých diskusiách napokon vláda prišla s novým zákonom, ktorý by mohol krajine zvýšiť energetickú sebestačnosť a naplniť stanovené energetické ciele. Podľa výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov je situácia v
krajine komplikovaná, nakoľko súčasné neisté právne prostredie brzdí nové investície. Predchádzajúci dotačný systém neposkytoval dlhodobé záruky a po novom chce vláda podporovať aj malých výrobcov energie z OZE.

Návrh zákona však musí
schváliť ešte parlament a prezident. Ak tak urobia, účinnosť nadobudne už v budúcom roku.

Zdroj:
http://www.energia.sk/tema/obnovitelne-zdroje/poliaci-schvalili-navrh-zakona-o-oze/13051/

So zatepľovaním domu počkajte do jesene. Budete mať možnosť získať dotáciu až 5 000 €.

Ministerstvo hospodárstva (MH SR) SR bude môcť na znižovanie energetickej náročnosti rodinného domu poskytnúť dotáciu fyzickej osobe do 50 % z celkovej hodnoty investície,
najviac však v sume 5000 eur. Vyplýva to z návrhu zákona o energetickej efektívnosti z dielne rezortu hospodárstva, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. októbra 2014.

„MH SR bude môcť poskytnúť dotáciu na znižovanie energetickej náročnosti rodinného domu, a to zlepšovaním tepelno-technických vlastností stavebných konštrukcií, modernizáciou vykurovacieho systému, systému prípravy teplej vody, osvetlenia alebo inštaláciou systémov merania
a riadenia,“
spresnilo ministerstvo v návrhu zákona.

Pre vypracovanie a implementáciu plánov udržateľnej energie vrátane aktualizácie a implementácie koncepcií rozvoja obcí v oblasti tepelnej energetiky poskytne podľa návrhu ministerstvo dotáciu v Bratislavskom
kraji obci alebo vyššiemu územnému celku do 85 % z obstarávacej ceny.

Dotáciu na realizáciu programu podpory energetických auditov malých a stredných podnikov so sídlom v Bratislavskom kraji bude možné poskytnúť podnikateľskému subjektu na základe schémy minimálnej
pomoci, ktorú MH SR vyhlási v Obchodnom vestníku.

Zákon stanovuje povinnosti pri používaní energie a dotýka sa celého energetického rámca, teda premeny, prenosu, prepravy, distribúcie a spotreby energie. Zákon tiež upravuje pravidlá na odstránenie prekážok na trhu s
energiou a na prekonanie zlyhaní trhu, ktoré bránia efektívnosti pri dodávke a využívaní energie.

Návrh zákona taktiež zvyšuje informovanosť spotrebiteľa energie, aby mu umožnil mať dostatok informácií potrebných k riadeniu a úprave svojej spotreby energie.

„Pre vlastníka a správcu budovy nad 500 m2 sa ustanovujú povinnosti, ktoré sa týkajú hydraulického vyregulovania vykurovacieho systému, respektíve rozvodov teplej vody, vybavenia systému tepelných zariadení automatickou reguláciou teplonosnej látky, ako aj povinnosť
poskytnúť informácie o spotrebe energie v elektronickej forme do 90 dní, ak o to prevádzkovateľ monitorovacieho systému požiada,“
dodal rezort hospodárstva v návrhu zákona.

Zdroj:
http://aktualne.atlas.sk/chystate-sa-zateplovat-dom-vydrzte-po-oktobri-budete-moct-ziskat-dotaciu-5000-eur/slovensko/politika/?utm_source=aktualne03&utm_medium=centrum&utm_campaign=hp

Rýchlorastúce dreviny – základná charakteristika pojmu

Pestovanie rýchlo rastúcich drevín (r. r. d.) s krátkou rubnou dobou na poľnohospodárskej pôde pre produkciu biomasy na energetické a priemyselné využitie

Niektoré druhy rastlín vyznačujúce sa rýchlym
rastom alebo kvalitou produkovaného oleja je možné pestovať za účelom ich budúceho energetického využitia. Tzv. energetické rastliny sa využívajú podobne ako ostatné druhy biomasy (napr. drevo alebo slama) na výrobu tepla, elektriny, ale aj kvapalných palív použiteľných v doprave.  Vzhľadom na značnú
nadprodukciu poľnohospodárskych produktov v Európe a USA, často vyvolávajúcu potreby dotácií farmárom za nevyužívanie pôdy, existuje snaha využiť túto pôdu na takéto účely. V Európskej Únii sa predpokladá, že až 20-40 miliónov hektárov pôdy bude v blízkej budúcnosti nadbytočnej z hľadiska produkcii potravín,
ktorá prichádza do úvahy na pestovanie energetických rastlín. Pre pestovanie energetických rastlín je možné využívať nielen pôdu vyňatú z produkcie poľnohospodárskych plodín, ale aj pôdu menej kvalitnú napr. okolo ciest alebo kontaminovanú.

Energetické plantáže
Ich vznik sa datuje do
r. 1967, keď Daniel K. Ludvig kúpil viac ako 15 tisíc km2 pôdy pri rieke Rio Jari na pestovanie rýchlorastúcich drevín.
Definujú sa ako intenzívne plantáže s krátkou rubnou dobou (short-rotation intensive cultures – SRIC) ako agronomické systémy, vyžadujúce si mechanickú prípravu pôdy, aplikáciu hnojív,
závlahy a systematickú kontrolu voči plevelom a hmyzím škodcom. Zároveň sa predpokladá komplexná mechanizácia týchto operácii. Zdá sa, že tento spôsob využívania biomasy drevín je aj v našich podmienkach veľmi perspektívny a rozhodne si zasluhuje väčšiu pozornosť.

Čo
sú to výmladkové plantáže r. r. d. alebo ako si vypestovať “poľné drevo”

Od ropnej krízy v roku 1971 sa v západnej Európe i v niektorých oblastiach Severnej Ameriky sa začína na poľnohospodárskej pôde využívať nový systém hospodárenia, ktorého zmyslom je produkcia rastlinnej hmoty – biomasy,
presnejšie fytomasy.  Produkčné porasty, ktoré k tomuto účelu využívajú takzvaných rýchle rastúcich drevín, sú označované ako výmladkové plantáže rýchle rastúcich drevín (r. r. d.), prípadne energetické plantáže, energetický les (anglicky: short rotation coppice, energy plantation, energy forest). Neoddeliteľnou
súčasťou produkčného systému sú i reprodukčné porasty určené k produkcii sadivového materiálu.

Hlavné dôvody pre zavedenie tohoto systému v hospodársky vyspelých krajinách sú:

  • využitie poľnohospodárskej pôdy pre nepotravinársku produkciu a zaistenie mimoprodukčných
    funkcií poľnohospodárstva,
  • rozvoj poľnohospodárskych oblastí (nové pracovné miesta, posilnenie miestnej ekonomiky – peniaze za energiu ostávajú v regiónu, prichádzajú investície do nových technológií),
  • zníženie znečištenia ovzdušia náhradou
    fosílnych palív (zníženie pokút za emise, splnenie medzinárodných dohôd),
  • strategické zníženie závislosti na dovozu fosílnych palív a zlepšenie obchodnej bilancie štátu.

Vo výskume i v praxi bolo overené, že výmladkové plantáže
r. r. d. môžu pôsobiť pozitívne na okolitú krajinu a životné prostredie človeka (napr. na regeneráciu ornej pôdy, zvyšovanie biodiverzity krajiny, stabilizáciu hydrologického režimu). Z hľadiska ochrany životného prostredia je veľmi výhodné pestovanie vŕb. Je ich totiž možné použiť na čistenie vôd v tzv.
biologických čističkách. Na každom hektári je možné každý rok ekologicky zlikvidovať 10-20 ton odpadových vôd a kalov. Spojenie funkcie biologickej čističky a energetickej rastliny robí z vŕb unikátny biologický druh.

Z hľadiska biologického je produkcia drevnej biomasy založená na schopnosti niektorých
drevín a ich klonov (napr. topoľov a vŕb) rásť v prvých rokoch po výsadbe veľmi rýchlo (ročné výškové prírastky 2–3 metre) a súčasne na ich obdivuhodné regeneračné výmladkové schopnosti po odrezaní nadzemnej časti (výškové prírastky v prvom roku po odrezaní dosahujú až 5 metrov).
Dôležitou vlastnosťou väčšiny
drevín odporúčaných pre výmladkové plantáže je ľahké vegetatívne množenie potomstiev, ktoré sa vykonáva rezkami produkovanými v dreve matečníc r. r. d.
Na rozdiel od známych lesníckych lignikultúr topoľov, ktoré sú zberané po 15–30 rokoch rastu, výmladkové plantáže r. r. d. na poľnohospodárskej pôde sú
zberané vo veľmi krátkej dobe (tzv. minirotácia) 3–7 rokov, ktorú je možné opakovať niekoľkokrát po sebe bez nutnosti novej výsadby.

Reportáž Rádiovíkendu RTVS o náučných chodníkoch

Dňa 24.4.2014 absolvoval projektový manažér občianskeho združenia Eko-Centrum, Tomáš Moravčík krátku prechádzku po hruštínskom náučnom chodníku spolu s redaktorom Rádiovíkendu Rádia Slovensko Erikom Šimoňákom. Hlavnou témou boli vybudované náučné chodníky v rámci realizovaného projektu Záchrana prírodného dedičstva v česko-slovenskom prihraničí. Okrem informácií o budovaní náučných chodníkoch bol priestor aj na komplexnejšie predstavenie iných, rovnako dôležitých aktivít a partnerov realizovaného projektu, ktorými boli ekotábory, čistiace práce v extravilánoch obcí, likvidovanie čiernych skládok, vysádzanie sadeníc stromčekov, budovanie mobiliárov na trasách náučných chodníkov a podobne.

Príspevoko bol odvysielaný dňa 26.4.2014 v relácii Rádiovíkend.

Odborná expertíza pre uplatnenie potenciálu biomasy

Jednou z hlavných aktivít cezhraničného projektu s názvom Analýza možností využitia obnoviteľných zdrojov energie v poľsko-slovenskom prihraničí, ktorého cezhraničným partnerom je gmina Oświęcim, bolo vytvorenie expertízy, ktorá by prinášala ucelené informácie o možnostiach využitia biomasy v podmienkach poľsko-slovenského prihraničia.

Zároveň chceme docieliť aj to, aby bol dokument voľne dostupný a šíriteľný, použitý ako podkladový
materiál pre najrôznejšie štúdie regionálneho rozvoja, ako študijný materiál, ale aj pre laickú verejnosť, ktorej nie je ľahostajná budúcnosť regiónu, v ktorom žijú, respektíve trávia voľný čas a chcú sa dozvedieť o možnostiach využívania OZE v území čo najviac.

Preto Vám ho tu ponúkame na bezplatné,
voľné stiahnutie: Biomasa

 

logo_plsk     Logo-EFDR2