V roku 2030 chce Slovensko vyrábať 19,2 percenta energie z obnoviteľných zdrojov

/v ,

V súčasnosti je podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe elektrickej energie necelých 12 percent. Európska komisia odporúčala Slovensku stanoviť cieľ na 24 percent.

Slovensko by malo do roku 2030 zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie zo súčasných približne 12 percent na 19,2 percenta. Vyplýva to z návrhu národného energetického a klimatického plánu (NECP) z dielne Ministerstva hospodárstva (MH) SR, o ktorom bude v stredu (11. decembra) rokovať vláda.

Rezort hospodárstva sa teda po niekoľkých týždňoch pripomienkovania pôvodného návrhu priklonil k nižšiemu podielu obnoviteľných zdrojov energie (OZE). V hre bolo totiž aj zvýšenie na 20 percent.

Európska komisia pritom Slovensku odporúčala stanoviť cieľ na 24 percent.

Rozhodli pripomienky

“Na základe pripomienok zaslaných v medzirezortnom pripomienkovom konaní bol zvolený cieľ 19,2 percenta, pretože päť subjektov priamo podporilo referenčný cieľ a ani jeden subjekt sa nevyjadril v prospech alternatívy 20 percent,” uviedol rezort v materiáli, ktorým sa má zaoberať vláda.

Náklady na zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov rezort odhaduje na 4,3 miliardy eur. V prípade 20-percentného cieľa by to bolo ešte o 700 miliónov viac, teda 5 miliárd.

Ministerstvo v materiáli predloženom do medzirezortného pripomienkového konania vysvetľovalo, že ambicióznejšie ciele pre podiel obnoviteľných zdrojov „významne znižujú flexibilitu členského štátu znižovať emisie CO2 v iných sektoroch efektívnym spôsobom“. Nešpecifikovalo však, o ktoré sektory ide.

Vyššie ambície v znížení emisií

Hlavnými kvantifikovanými cieľmi NECP do roku 2030 je zníženie emisií skleníkových plynov pre sektory mimo obchodovania s emisiami o 20 percent. Pôvodne ministerstvo deklarovalo cieľ 12 percent.

Materiál tiež uvádza, že spracované opatrenia na dosiahnutie národného príspevku Slovenska v oblasti energetickej efektívnosti ukazujú hodnoty o 2,2 percentá nižšie, ako je európsky cieľ 32,5 percenta. Kľúčovými pre dosiahnutie cieľov budú podľa plánu sektory priemyslu a budov.

V doprave by sa malo zvýšiť využitie obnoviteľných zdrojov energie na 14 percent. V sektore výroby elektriny z OZE bol na rok 2030 stanovený cieľ 27,3 percenta, čo je podľa ministerstva na hranici technických možností elektrizačnej sústavy SR.

Na výrobu tepla radšej plyn

Možné zvýšenie naopak ministerstvo vidí v oblasti výroby tepla, dokonca tak, že by sa podiel OZE do roku 2030 zvýšil na 20 percent. “To by však znamenalo vyššie využitie biomasy vrátane výroby bioplynu a biometánu, tepelných čerpadiel, solárnych panelov a geotermálnej energie v centrálnom zásobovaní teplom,” vysvetlilo.

Proti vyššiemu využitiu OZE v sektore tepla pôsobí podľa rezortu vysoká úroveň plošnej plynofikácie, pri ktorej má prístup k zemnému plynu viac ako 90 percent obyvateľov.

“Prechod na biomasu zo zemného plynu v rodinných domoch je preto problematický z hľadiska kvality ovzdušia, čo by mohlo ohroziť dodržanie legislatívy EÚ. Jedným z riešení je aj implementácia biometánu a vodíka do existujúcej plynárenskej infraštruktúry,” uviedlo ministerstvo hospodárstva v materiáli.

Materiál Návrh integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 – 2030 je vypracovaný na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Členské štáty EÚ návrhy zaslali do konca minulého roka a po posúdení vydala Európska komisia (EK) odporúčania na ich zmenu. Opravené NECP musia štáty predložiť EK do konca tohto roka.

Zdroj: euractiv.sk

Kvalitu ovzdušia na Slovensku má zlepšiť výmena kotlov aj legislatívne zmeny

/v ,

Kým ministerstvo pripomína, že kvalita ovzdušia sa zlepšuje, odborník nerozumie, prečo sa do nej neinvestuje viac.

Kvalitu ovzdušia na Slovensku, pred ktorou nedávno varovala Európska environmentálna agentúra, majú podľa ministerstva životného prostredia zlepšiť výmena starých kotlov v domácnostiach, zavedenie nízkoemisných zón alebo sprísnenie limitov pre stredne veľkých znečisťovateľov.

Podľa Daniela Lešinského z Centra pre trvalo-udržateľné alternatívy (CEPTA) však ide len o malé kroky vpred. Odborník odporúča napríklad lepšie využívanie eurofondov, zlepšenie monitoringu znečisťujúcich látok a dokončenie plánu na zvýšenie kvality ovzdušia.

Situácia na Slovensku zaujala aj bruselskú mimovládku European Environmental Bureau (EEB). Podľa jej expertky Margherity Tolotto je pozoruhodné, že slovenská vláda na jednej strane organizuje novembrové Európske fórum pre čisté ovzdušie (Clean Air Forum) a na druhej porušuje európsku legislatívu.

Nedostatočný monitoring

Aj keď je Slovensko jednou z 13 členských krajín s nadlimitnou koncentráciou benzo(a)pyrénu (BaP), podľa Lešinského sú v krajine len štyri stanice, ktoré výskyt tejto pravdepodobne rakovinotvornej látky merajú.

Správa EEA tiež Slovensko zaraďuje medzi šesť najhorších krajín v EÚ v koncentrácii prízemného ozónu. „Robí nám vážne problémy a škody na vegetácii, predovšetkým v lesoch a ekosystémoch, kde patríme medzi päť najhorších krajín v EÚ,“ vysvetľuje odborník pre EURACTIV.sk. Meria ho však len 18 staníc. Ďalšiu škodlivú látku, benzén, monitoruje na Slovensku 12 staníc.

„Chýbajú nám desiatky monitorovacích staníc v problémových oblastiach, ktoré by nám umožnili presnú kvantifikáciu zdrojov znečistenia, ako aj regionálneho prenosu, napríklad na úrovni samosprávy“ myslí si Lešinský.

Riešenie: výmena kotlov

Štúdia EEA zaraďuje Slovensko medzi štyri krajiny s najvyššími ročnými hodnotami tuhých prachových častíc PM10 a prvú štvrtinu štátov s najvyššími ročnými hodnotami. Krajina tiež nesplnila záväzok, aby priemer trojročnej expozície jemným prachovým časticiam PM2,5 v rokoch 2015 – 2017 neprekročil úroveň 20 ug/m3.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je pritom bezpečný limit týchto látok polovičný – 10 ug/m3. Najväčším zdrojom PM2,5 a PM10 sú v Európskej únii kúreniská, priemysel a doprava.

Problém priznáva aj envirorezort, verí však v postupné zlepšovanie. Vyhlásil eurofondovú výzvu na výmenu vykurovacích zariadení v obecných budovách a nedávno aj prvú etapu výzvy na výmenu zastaraných kotlov v domácnostiach. Kotly z dotácie by sa do domácností mohli dostať v prvom polroku 2020.

Rezort predpokladá, že vďaka dotácii sa podarí vymeniť približne 10 tisíc zastaraných vykurovacích zariadení. Kotle staršie ako 30 rokov má však podľa ministra životného prostredia odhadom 120 tisíc domácností.

Meškanie plánu

„Prijala sa moderná legislatíva na ochranu ovzdušia, sprísňujú sa limity pre stredne veľké zdroje znečistenia a zaviedla sa možnosť pre obce vyhlásiť nízkoemisné zóny,“ vymenováva  pre EURACTIV.sk ďalšie kroky ministerstva jeho hovorca Tomáš Ferenčák. Dlhodobo budú podľa neho riešiť situáciu strategické dokumenty, na ktorých rezort pracuje.

Jedným z takýchto strategických dokumentov je aj Národný program znižovania emisií (NAPCP). Slovensko je však jednou z desiatich krajín, ktoré ešte do Bruselu neposlali svoju konečnú verziu plánu. Termín, ktorý stanovila Európska komisia, bol apríl 2019.

Ministerstvo životného prostredia oneskorenie ospravedlňuje tým, že čaká na dokončenie Integrovaného národného energetického a klimatického plánu. Podľa Lešinského tento argument nie je relevantný. Za energeticko-klimatický plán je totiž zodpovedné ministerstvo hospodárstva a envirorezort naň nemá priamy dosah.

Zároveň podľa neho žiadne z doteraz schválených alebo predložených opatrení  nevylučujú záväzky ani povinnosť znižovania emisií na Slovensku stanovené v NAPCP. „Zvyšovanie energetickej účinnosti nie je pevne fixované na znižovanie emisií znečisťujúcich látok, ani opačne, aj keď spolu do veľkej miery súvisia,” konštatuje.

Lešinský naopak v tomto prípade za nadradený považuje NAPCP v gescii envirorezortu, v ktorom sú stanovené ciele redukcie znečisťujúcich látok v ovzduší do roku 2030. “Energeticko-klimatický plán pod ministerstva hospodárstva by mal napĺňanie minimálne týchto záväzkov svojimi opatreniami podporovať, nie opačne,” vysvetľuje.

Eurofondy a dodržiavanie legislatívy

Slovensko tiež čelí dvom konaniam Európskej komisie pre porušenie európskej legislatívy o kvalite ovzdušia, tretie európska exekutíva zvažuje. „Európska legislatíva je tu, aby nás chránila pred škodlivými látkami, no slovenská vláda ignoruje svoje právne záväzky,“ konštatuje Margherita Tolotto z EEB.

Nie je pritom podľa nej žiadnym tajomstvom, ako emisie znížiť. „Potrebujeme čistú energiu a vykurovanie, zelenšiu a inteligentnejšiu dopravu, ako aj udržateľnú výrobu a spotrebu potravín,“ pripomína.

Lešinský nerozumie, prečo sa na zlepšovanie kvality ovzdušia viac nevyužívajú eurofondy. Upozorňuje, že do 31. januára boli napríklad prostriedky z EÚ na roky 2014 – 2020 čerpané na menej ako 21 percent.

Zdroj: euractiv.sk

Nové spaľovne: Pôvodcovia odpadu súhlasia, ochranári sú proti

/v

Ministerstvo životného prostredia jednoznačne neodmieta dodatočné kapacity pre energetické zhodnocovania odpadu, je však proti financovaniu z verejných zdrojov.

V roku 2018 sa na Slovensku spálilo alebo energeticky zhodnotilo len 7 percent komunálneho odpadu. Podiel spaľovania dokonca medziročne poklesol. V roku 2017 predstavoval 9,6 percenta narábania s odpadom.

Recyklácia, ktorá je v odpadovej hierarchii nadriadená spaľovaniu, má na Slovensku silnejší podiel. V roku 2018 sa zrecyklovalo 36 percent komunálneho odpadu. Problém však je, že energetické zhodnocovanie má nižší podiel ako skládkovanie, ktoré je najhorším spôsobom nakladania s odpadom. To v roku 2018 predstavovalo až 55 percent.

Aj z tohto dôvodu sa na Slovensku ozýva volanie po nových zariadeniach na energetické zhodnocovanie odpadu, teda výroby energie z jeho efektívneho spaľovania. Ďalším dôvodom je nemožnosť využiť vo výrobe všetok zrecyklovaný odpad. Nové spaľovacie prevádzky majú vyrásť v okresoch Šaľa a Prešov, košická spaľovňa sa má rozšíriť a so spaľovaním odpadu namiesto uhlia napokon počíta aj vládny plán pre hornú Nitru.

Ministerstvo životného prostredia nehovorí dodatočným kapacitám jasné nie, ale nadšené nie je. „Spaľovanie odpadu – teda energetické zhodnocovanie odpadov je aj z pohľadu Európskej únie druhý najnevhodnejší spôsobom nakladania s odpadom. Poskytovanie dotácií na ich výstavbu preto nepatrí medzi oblasti, ktoré sú aktuálne,“ hovorí pre EURACTIV.sk hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák.

Portál sa na názory opýtal aj ďalších kľúčových aktérov. Organizácie zodpovednosti výrobcov, ktoré zastupujú pôvodcov odpadu, opatrne súhlasia s rozširovaním kapacít pre spaľovanie odpadu. Slovenskí ochranári sú naopak proti. Oslovené analytičky však upozorňujú, že pre rozhodnutie o ďalších kapacitách potrebuje Slovensko viac dát.

Rozširovanie spaľovacích kapacít

Slovensko má dnes spaľovne odpadu v Bratislave a Košiciach, odpad dokážu spaľovať aj cementárne. V máji ohlásila spoločnosť Ewia plán postaviť na strednom a západnom Slovensku ďalších štyri až sedem „Centier cirkulárnej ekonomiky“. Neskôr počet spresnila na päť. Súčasťou centier majú byť aj zariadenia pre energetické zhodnocovanie odpadu, ktoré budú vyrábať elektrinu a teplo pre obyvateľov. Prvé centrum má byť sprevádzkované v roku 2025 v okrese Šaľa, oznámila Ewia v pondelok 26. augusta.

Stopercentným akcionárom Ewie je česko-slovenská finančná skupina Wood & Company, ktorá by mala investície financovať. Ewia zároveň vlastní košickú prevádzku Kosit, ich spoločným generálnym riaditeľom je Marián Christenko.

Okrem nových zariadení počíta Ewia s rozšírením kapacít v Košiciach. „S ohľadom na rastúci dopyt plánujeme v strednodobom horizonte rozšíriť prevádzku a navýšiť kapacitu zariadenia,“ uviedol pre EURACTIV.sk Christenko. Dodal, že s verejnými zdrojmi pri tom nerátajú.

Energetické zhodnocovanie odpadu na hornej Nitre navrhuje akčný plán pre transformáciu tohto uhoľného regiónu. Vypracovala ho konzultačná spoločnosť E&Y, vláda ho schválila v júli.

S premenou regiónu má pomôcť aj obehová ekonomika. „Príkladom zavádzania princípov obehového hospodárstva sú projekty zamerané na druhotné využívanie odpadov, ktorého rôzne formy majú priniesť zníženie podielu skládkovaného odpadu v regióne. Druhotné spracovanie odpadov napríklad pre potreby výroby energií môže byť previazané s otázkou riešenia nového zdroja tepla po ukončení výroby elektriny a tepla z hnedého uhlia v Elektrárni Nováky,“ píše sa v pláne.

Výrobcovia: Spaľovanie je riešenie

Zástupcovia výrobcov, ktorých oslovil EURACTIV.sk, naopak opatrne tvrdia, že Slovensko nové kapacity potrebuje. „Kapacity sú vo vybraných regiónoch nedostatočné, respektíve žiadne nie sú,“ hovorí Michal Sebíň, riaditeľ organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) NATUR-PACK, ktorá spolupracuje s Kositom. „Nevidím problém v tom, prečo by nemohli byť tieto kapacity podporené z verejných zdrojov podobne ako iné formy nakladania s odpadmi,“ dodáva Sebíň.

OZV sú v obciach zodpovedné za organizáciu a financovanie triedeného zberu odpadu.

Spaľovanie odpadu považuje Sebíň za akceptovateľné strednodobé riešenie pre boj proti skládkovaniu. Dôvodom sú aj nerecyklovateľné zložky v triedenom odpade. „S rastúcim množstvom vytriedeného odpadu z plastov rastie aj množstvo plastov, ktoré sa recyklovať nedajú. Systém je však nastavený tak, že výrobcovia nemajú motiváciu energetické zhodnotenie týchto plastov podporiť,“ vysvetľuje riaditeľ NATUR-PACK.

„V strednodobom horizonte má zmysel podpora energetického zhodnocovania, nakoľko ide v rámci hierarchie odpadového hospodárstva o pozitívnejší prístup, ako je skládkovanie,“ hovorí zase riaditeľka pre komunikáciu a marketing Katarína Kretter v OZV ENVI-PAK.

Spaľovne v Bratislave, Košiciach a v cementárňach by podľa nej boli postačujúce, ak by spracovávali odpad pochádzajúci zo Slovenska. „Keďže však funguje trhové prostredie, cementárne uprednostňujú využívanie odpadu zo zahraničia,“ povedala s tým, že Slovensko nemôže konkurovať zahraničiu v ponúkaných cenách za likvidáciu odpadu. Podľa Kretter je možné, že odpad sa naozaj bude spaľovať v elektrárni Nováky.

Ochranári: Nové kapacity netreba

Daniel Lešinský a Miloš Veverka z Centra pre trvalo-udržateľné alternatívy (CEPTA) tiež považujú spaľovanie odpadu za akceptovateľné strednodobé riešenie pre boj proti skládkovaniu. Jedným dychom však vymenúvajú podmienky: „Energetické zhodnocovanie pri najlepšie dostupných technológiách (BAT) pre čistenie emisií v EÚ, prísna a priebežná environmentálna kontrola, spaľovanie iba nerecyklovateľného podielu odpadov, ktorý by mal na Slovensku významne klesať, a efektívne využitie vzniknutej energie či už na teplo alebo elektrinu“.

V roku 2030 bude podiel takýchto komunálnych odpadov maximálne 10 až 20 percent. „Energetické zhodnocovanie odpadov nesmie byť na úkor rozvoja materiálového zhodnocovania, teda recyklácie odpadov,“ prízvukujú ochranári.

Vysoká recyklácia je reálna

Branislav Moňok z organizácie Priatelia Zeme – SPZ tiež uprednostňuje spaľovanie komunálneho odpadu pred skládkovaním. S rozširovaním kapacít ani s ich podporou z verejných zdrojov však nesúhlasí. Vidí „nielen lepšiu, ale aj lacnejšiu alternatívu“, ktorá je vhodnejšia z environmentálneho a tiež zdravotného hľadiska. Podobne ako Hojsík odporúča zamerať sa na recykláciu, prípravu na opätovné používanie a – na prvom mieste – na predchádzanie vzniku odpadov.

„V  podmienkach Slovenskej republiky považujeme 70-percentnú mieru recyklácie za reálnu. Potvrdzujú to aj analýzy zmesových komunálnych odpadov, ktoré Priatelia Zeme – SPZ v posledných rokoch vykonali. Tieto analýzy ukazujú, že v košoch končia vo väčšine recyklovateľné alebo kompostovateľné zložky. Na zvyšok, z ktorého časť je nespáliteľná, nepotrebujeme spaľovne,“ vysvetľuje Moňok. Prioritou je podľa neho „zmeniť myslenie všetkých aktérov odpadového reťazca“.

Spaľovne sú podľa neho najdrahší systém nakladania s odpadmi  „Vykazujú hlavne vysoké investičné náklady, čo sa samozrejme musí premietnuť aj do výšky prevádzkových nákladov,“ tvrdí ochranár.

„Aby boli ekonomicky udržateľné, musia byť navrhnuté na veľkú kapacitu odpadov s kontinuálnou prevádzkou. Návratnosť investície sa pohybuje v desiatkach rokov (viaceré zdroje uvádzajú 20-30 rokov). To v lokalitách so spaľovňami vytvára veľký dopyt po odpadoch a brzdí rozvoj triedeného zberu a recyklácie (o aktivitách na predchádzanie vzniku odpadov a prípravy na opätovné použitie ani nehovorím),“ upozorňuje Moňok.

Spaľovne podľa Priateľov Zeme – SPZ nezvyšujú potenciálnu mieru recyklácie. „Spálený odpad nie je možné zarátavať do miery recyklácie komunálneho odpadu,“ hovorí Moňok.

Mechanicko-biologická alternatíva

Moňok upriamuje pozornosť na škváru a popolček, ktoré zostávajú po spálení odpadu. Treba ich tiež skládkovať. „Spaľovaním zmenšíme objem odpadu na približne desatinu pôvodného objemu a hmotnosť na asi tretinu pôvodnej hmotnosti odpadu,“ tvrdí environmentalista.

Viaceré štúdie tiež podľa neho poukazujú na to, že recyklácia dokáže ušetriť viac energie ako získať pri spálení odpadu. „Produkujú emisie skleníkových plynov a pre zdravie nebezpečných látok. Síce je to pomerne v malých množstvách, ale aj tak sú potenciálnym nebezpečenstvom pre ľudí a zvieratá. Neexistuje zanedbateľné riziko poškodenia zdravia – ako udávajú niektorí zástancovia spaľovania,“ hovorí Moňok.

Analytičky: Chýbajú dáta

Analytičky Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN) Ivana Maleš a Petra Cséfalvayová tiež pripomínajú, že najvyššou prioritou je predchádzanie, opätovné používanie a recyklácia. Tam by mali aj smerovať verejné prostriedky, nie na podporu skládkovania a spaľovania.

Energetické zhodnocovanie odpadov však považujú za jednu z alternatív pre prípad, že odpad už nemožno využiť ako zdroj materiálov, iba ako zdroj energie alebo tuhé alternatívne palivo pre cementárne.

„Ak obmedzíme skládkovanie na nulu pribudne nám odpad, ktorý nevieme efektívne spracovať či recyklovať z dôvodu, že ide o nerecyklovateľný odpad alebo recyklát, ktorý nie je možné umiestniť na trh. Preto ruka v ruke musí ísť riešenie situácie, čo sa nám na trh dostáva a čo je schopné byť efektívne aj ekonomicky zrecyklované, a čo nie je. Nemôžme použiť jedno riešenie na všetky problémy, ale začať riešiť problém komplexne,“ upozorňujú.

Čo sa týka nových kapacít, analytičkám chýba stratégia krajiny v oblasti nakladania so zmesovým komunálnym odpadom, ktorá by bola postavená na základe reálnych dát a prognóz na najbližších 10 až 20 rokov. „Kapacity skládok sa nám zapĺňajú. Miera recyklácie stúpa, ale v absolútnych číslach množstvá skládkovaného odpadu narastajú. Ak sa skládky zaplnia za najbližších desať rokov, čo budeme robiť potom?“ pýtajú sa Maleš a Cséfalvayová.

Keďže pravidlá pre skládkovanie sa neustále sprísňujú, musí sa Slovensko podľa nich rozhodnúť, ako bude postupovať. „V návrhu zákona o odpadoch je aj zákaz skládkovania neupraveného odpadu. Vieme, že pri mechanicko-biologickom dotrieďovaní vzniká odpad, ktorý nie je aplikovateľný na recykláciu alebo kompostovanie. Potrebujeme vedieť dáta, ktoré povedia koľko odpadu nám bude vznikať a na základe toho sa rozhodnúť či nám budú postačovať súčasné kapacity spaľovní a zariadení na energetické zhodnotenie odpadov,“ uzatvárajú analytičky.

Zdroj: euractiv.sk

K nízkouhlíkovej ekonomike sa Slovensko dostane obnovou budov

/v ,

Zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov musí byť významnou súčasťou boja proti klimatickým zmenám. Malo by sa to premietnuť aj do nového programovacieho obdobia eurofondov.

Budovy sú dnes zodpovedné za 40 percent spotreby globálnej energie a s ňou spojenú produkciu skleníkových plynov. Hrajú preto kľúčovú rolu v znižovaní globálnych emisií. Spomedzi všetkých sektorov majú budovy dokonca najväčší potenciál v znižovaní globálnych emisií CO2.

Významnú úlohu, ktorú môže sektor budov zohrávať pri napĺňaní ambícií v oblasti klimatických zmien prostredníctvom portfólia už existujúcich riešení, popisuje nová štúdia Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA).

Dostupné technológie a opatrenia znižujúce energetickú náročnosť budov spolu s nízkouhlíkovou výrobou energie znížia emisie CO2 súvisiace s budovami o 87 percent do roku 2050, zatiaľ čo ich podlahová plocha sa na celosvetovej škále takmer zdvojnásobí. Takéto opatrenia zároveň prinesú zvýšenie komfortu a kvality vnútorného prostredia pre ich užívateľov. Podľa uvažovaného scenára prechodu by priame emisie z využívania fosílnych palív v budovách mali klesnúť do roku 2050 o 75 percent, čo predstavuje výraznejšie zníženie percentuálneho podielu ako vo väčšine ostatných sektorov.

Najlepší čas je teraz

Na prechod k trvalo udržateľnému sektoru budov neexistuje lepší čas než teraz, hovoria autori medzinárodnej štúdie. Pokiaľ s prechodom k vysoko energeticky účinným budovám nezačneme čo najskôr, môže naša spoločnosť pocítiť výrazné ekonomické dopady.

Odkladanie podpory vysoko energeticky efektívnych budov o desať rokov by malo za následok až 3 500 Mtoe dodatočnej spotreby energie v budovách a viac ako 2 gigatony dodatočných emisií CO2, čím by sa globálne výdavky na budovy zvýšili o viac ako 2,5 bilióna amerických dolárov do roku 2050. Na druhej strane by akčné kroky vlád, ktoré podporia udržateľný sektor budov, celosvetovo ušetrili až 4,8 bilióna dolárov v priebehu najbližších 30 rokov.

Realizácia vysoko energeticky efektívnych budov si vyžaduje, aby sa ročné kapitálové toky v nasledujúcom desaťročí zvýšili v priemere o 27 miliárd dolárov. To je relatívne malý prírastok k výške 4,9 bilióna dolárov, ktorý sa každoročne investuje do budov na celom svete už dnes. Nárast investícií do čistej energie v konečnom dôsledku prinesie úspory v globálnej ekonomike a zníži výdaje domácností na energie na polovicu.

Pre prechod k trvalo udržateľným budovám je rozhodujúci vplyv vládnych politík, regulácií a podporných nástrojov. Jasná politická podpora zabezpečí jednoduchší prístup k financiám, zníži riziko pre investícií do úsporných budov a rozšíri dostupnosť trhových mechanizmov, ktoré znižujú prekážky v prechode na čistú energiu.

Cesta pre Slovensko

Závery štúdie Medzinárodnej energetickej agentúry sa zhodujú so zisteniami nízkouhlíkovej štúdie, ktorú pre Slovensko vypracovala Svetová banka v spolupráci s Inštitútom environmentálnej politiky. Štúdia má slúžiť ako hlavný podkladový dokument pre prípravu Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050.

Najdôležitejší zdroj úspor energie na Slovensku identifikovala štúdia práve v sektore budov. Zároveň hovorí, že najdôležitejším politickým cieľom do roku 2030 musí byť pre Slovensko v nízkouhlíkovej transformácií obnova existujúceho fondu budov spojená so zvyšovaní ich energetickej efektívnosti. Sektor budov musí byť v najbližšom desaťročí jasnou prioritou pre vládne politiky v prechode na nízkouhlíkovú ekonomiku.

Pre Slovensko je momentálne dôležitá tvorba a nastavovanie nového programovacieho obdobia európskych fondov (2021 – 2027), do ktorého by sa výsledky nízkouhlíkovej štúdie mali premietnuť. Európske prostriedky dnes tvoria väčšinu investícií do obnovy či výstavby verejných budov na Slovensku. Pokiaľ budeme v budúcnosti požadovať od stavebníkov plnenie prísnejších požiadaviek na energetickú hospodárnosť, musíme na základe princípu „štát má ísť príkladom“ obnovovať a stavať verejné budovy vo vysokom energetickom štandarde už teraz.

Pri nastavovaní podmienok nových operačných programov je preto dôležité myslieť na to, aby sme verejné financie smerovali do skutočne optimálnej obnovy budov, ktorá by dosiahla vysokú (nielen minimálnu) úroveň energetickej hospodárnosti, bola adaptovaná na klimatické zmeny, zabezpečila komplexnú kvalitu vnútorného prostredia a využívala prvky udržateľnosti. Je rovnako potrebné zabezpečiť podporu výstavby budov s takmer nulovou potrebou energie, ktoré majú byť u nás povinné pre všetkých stavebníkov od roku 2021.

Zdroj: euractiv.sk

Slovákom na životnom prostredí záleží

/v

Takmer tri štvrtiny mladých Slovákov robia opatrenia na ochranu životného prostredia. Vyplýva to z prieskumu Rady mládeže Slovenska (RmS).

Mladí ľudia sa podľa prieskumu snažia najmä šetriť energiu, podpisovať online petície či bojkotovať výrobky pre etické, politické alebo iné dôvody. Z prieskumu tiež podľa výskumnej pracovníčky RmS Kataríny Čavojskej vyplýva, že do aktivít na ochranu životného prostredia sa zapájajú skôr mladí, ktorí majú skúsenosť s členstvom v mládežníckej organizácii a s dobrovoľníctvom. Prieskum sa realizoval na vzorke 1000 respondentov vo veku od 15 do 24 rokov.

K ochrane životného prostredia vládu vyzvalo aj opozičné hnutie OĽaNO. „Veríme, že sa nám spolu podarí ochrániť bohatstvo, ktoré Slovensko má v čistej vode, sviežom vzduchu a pôde, ktorá prináša zdravú úrodu. Podarí sa to, keď sa o to každý z nás bude snažiť tam, kde práve môže,“ uviedlo v súvislosti s piatkovým protestom.

Zdroj: TASR

Jednoduché tipy ako žiť bez odpadu

/v

Prinášame vám preto pár tipov ako zredukovať odpad v našom živote. Tak pre začiatočníkov, ako aj pre odvážnejších. Netreba sa pritom vracať do 19-teho storočia. Už dnes žijú na svete milióny ľudí, ktorí sa rozhodli spraviť niečo pre čistejšiu planétu a neprodukujú takmer žiadny odpad. 

Celosvetovo dokonca budujú komunitu, v ktorej odporúčajú ako redukovať odpad či vyhlasujú výzvy pre začiatočníkov. Je ňou napríklad aj výzva “Plastic Free July”, teda júl bez plastov. Cieľom akcie, ktorej sa minulý rok zúčastnilo viac ako milión ľudí zo 130 krajín sveta je na začiatku mesiaca vysypať kôš s plastom a postupne sledovať ako ho za mesiac zapĺňate. 

Ak sa rozhodnete zapojiť do výzvy, alebo len tak chcete začať so znižovaním odpadu, ktorý produkujete začnite zľahka a vylúčte tieto plasty:

a) jednorazové tašky – na nákupy v supermarkete si noste vlastné papierové, alebo látkové tašky;

b) plastové fľaše – nahraďte ich fľašou z bohatej ponuky sklenených, alebo plechových fliaš;

c) plastové poháre na kávu, alebo pivo – berte si so sebou vlastnú termosku, alebo pohár

d) slamky – ak si potrpíte na pitie cez slamku, kúpte si kovovú.

Pre odvážnejších ponúka výzva pokročilejšiu úroveň, ktorá zahŕňa vylúčenie všetkých jednorazových plastových obalov:

– nekupujte balenú zeleninu a ovocie

– vylúčte plastové vrecúška

– nepoužívajte plastový príbor

– neobjednávajte si jedlo z donášky (donesú ho v plastovom obale)

– do reštaurácie si doneste vlastný obal v prípade, ak si chcete zvyšok jedla nechať zabaliť

– kupujte používané stroje z blšieho trhu namiesto nových v plastových obaloch

– kupujte zubné kefky z obnoviteľných materiálov (drevo)

– kúpte si kovový holiaci strojček s vymeniteľnou žiletkou namiesto jednorazového plastového, prípadne poloplastového s vymeniteľnou hlavicou

– namiesto výživových doplnkov z lekárne v plastovom obale kupujte kvalitné bezobalové ovocie a zeleninu

– vyrábajte si domácu kozmetiku či mydlo vo vlastnej sklenenej dóze namiesto tej v plastovej fľaši z obchodu. Prípadne kupujte kozmetiku v špeciálnom bezobalovom obchode do vlastnej dózy.

Aj keď plast najviac zaťažuje životné prostredie nie je od veci znížiť produkciu ďalších typov odpadu

– nahraďte papierové vreckovky a utierky plátenými;

– na odličovanie použite namiesto vatového tampóna hubku z morskej huby;

– morskú hubu tiež môžete použiť ako špongiu, alebo hubku na riad, prípadné použite vysušenú tekvicu lufa;

– nenakupujte oblečenie ihneď ako sa staré roztrhá, radšej ho zašite, prípadne kupujte v second hande;

– na Silvestra alebo narodeniny si odpustite zábavnú pyrotechniku;

– darčeky baľte do prebytočného novinového papiera namiesto špeciálneho baliaceho;

– ak je to možné odhláste sa z odoberania reklamných letákov.

Do výbavy skúseného zero wastera, teda človeka, ktorý neprodukuje odpad patrí aj kompostovanie biologického odpadu či dokonca nakupovanie ovocia a zeleniny na samozbere a podpora lokálnych surovín. Ich produkcia či doprava vytvára tak uhlíkovú stopu, ako aj produkuje ďalší odpad, ktorý síce nemáte doma, no je na našej spoločnej planéte.

Zdroj:

Tetrov hlucháň bije na poplach

/v ,

Ochranári varujú, že ťažba dreva ohrozuje populáciu vtákov. Slovensko už čelí konaniu pre porušenie európskeho práva. 

Masívna ťažba v slovenských lesoch ničí biotopy, a tým aj populáciu tetrova hlucháňa. Tvrdia to ochranárske organizácie OZ PRALES, slovenská pobočka Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) a Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko.

Zároveň upozorňujú, že ich obavy potvrdila aj Európska komisia, ktorá poslala Slovensku v júli formálnu výzvu. Týka sa nedostatočnej ochrany prírody, ktorá spôsobuje výrazný pokles počtu vtáctva.

Ministerstvo životného prostredia reagovalo, že novelu zákona o ochrane prírody, ktorú požadujú ochranári, už pripravuje.

Slovensku chýbajú predpisy

Komisia zverejnila 19. júla pravidelný mesačný súbor rozhodnutí o prípadoch porušenia európskej legislatívy. Slovensko dostalo od exekutívy štyri formálne výzvy, z ktorých jedna sa týka nedostatočnej ochrany prírody, čo spôsobuje výrazný pokles počtu vtáctva.

Na základe európskych smerníc o vtákoch a biotopoch vznikla celoúnijná sieť chránených území Natura 2000. Podľa týchto právnych predpisov sa pred schválením plánov obhospodarovania lesov a ťažby dreva v chránených územiach musia posúdiť ich dôsledky.

V slovenských právnych predpisoch takéto ustanovenia chýbajú, čo podľa európskej exekutívy viedlo k zníženiu stavov populácie tetrova hlucháňa.

Pre hlucháňa môže byť neskoro

Od vstupu Slovenska do Európskej únie v roku 2004 počty tetrova hlucháňa klesli o polovicu.

Slovensko podľa informácií Komisie neprijalo pre tento druh osobitné ochranné opatrenia, ktoré sa vyžadujú podľa smernice o vtákoch. Na odpoveď máme dva mesiace. V opačnom prípade sa Komisia môže rozhodnúť, že zašle Slovensku odôvodnené stanovisko.

„To by znamenalo, že Slovensko svojimi krokmi Komisiu nepresvedčilo o dostatočnom riešení uvedených problémov a môže to viesť až ku konaniu pred Súdnym dvorom (Európskej únie). Veríme však, že sa tomuto Slovensko vyhne a prijme kroky skôr, ako o nich bude rozhodovať súd. Takýto súdny proces môže trvať roky, avšak pre záchranu hlucháňa v niektorých územiach v tom čase už môže byť neskoro. Pre jeho záchranu je najvyšší čas konať teraz,“ hovorí Jozef Ridzoň zo SOS/BirdLife Slovensko.

Vláda schválila programy ochrany

„Slovensko komunikuje s Európskou komisiou v tejto záležitosti a v súčasnosti pre ňu pripravujeme stanovisko. Pre korektnosť postupov nezvykneme k formálnym výzvam Komisie poskytovať médiám podrobnejšie informácie,“ reagoval hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.

Hovorca však dodal, že envirorezort „v posledných dvoch rokoch prijíma konkrétne opatrenia, ktorých cieľom je dôsledne zabezpečiť ochranu ohrozených druhov živočíchov vrátane tetrova hlucháňa ako aj území, na ktorých sa nachádzajú.“

Spresnil, že v posledných mesiacoch vláda schválila celkovo 13 programov starostlivosti o chránené vtáčie územia. „Rovnako minulý rok boli vypracované programy záchrany pre hlucháňa hôrneho, sokola červenonohého a jasoňa červenookého,“ spresnil Ferenčák. Dodal, že ministerstvo chystá novelu zákona o ochrane prírody.

Zdroj: euractiv.sk

Ovzdušie nad Európou možno považovať za znečistené

/v ,

Z aktualizovaných údajov a informácií, ktoré uverejňuje Európska environmentálna agentúra (EEA), vyplýva, že napriek slabým zlepšeniam znečistenie ovzdušia naďalej prekračuje limity a hodnoty Európskej únie a Svetovej zdravotníckej organizácie. Znečistenie ovzdušia stále predstavuje nebezpečenstvo pre ľudské zdravie a životné prostredie.

Ako sa uvádza v správe EEA Kvalita ovzdušia v Európe – správa 2018en, k hlavným zdrojom znečistenia v Európe patrí cestná doprava, najmä pokiaľ ide o škodlivé znečisťujúce látky, ako je oxid dusičitý a tuhé častice. Emisie z poľnohospodárstva, energetiky, priemyslu a domácností tiež prispievajú k znečisťovaniu ovzdušia. V správe sa uvádzajú najnovšie oficiálne údaje o kvalite ovzdušia oznámené v roku 2016 z viac ako 2 500 monitorovacích staníc v celej Európe.

Znečistenie ovzdušia má veľký vplyv na zdravie

Zdravie ľudí najviac poškodzujú tuhé častice (PM), oxid dusičitý (NO2) a prízemný ozón (O3). Najmä v mestských oblastiach sú Európania dlhodobo vystavení negatívnemu vplyvu vysokej koncentrácie látok znečisťujúcich ovzdušie. Znečistenie ovzdušia má veľký dosah aj na ekonomiku, prispieva k skracovaniu života, zvyšovaniu nákladov na zdravotnú starostlivosť a znižovaniu produktivity v celom hospodárstve v podobe stratených pracovných dní kvôli práceneschopnosti v dôsledku zlého zdravotného stavu. Znečistenie ovzdušia negatívne vplýva aj na ekosystémy, poškodzuje pôdu, lesy, jazerá a rieky a znižuje poľnohospodárske výnosy.

Vďaka politikám v minulosti i súčasnosti, ako aj technologickému pokroku sa v znižovaní negatívneho vplyvu zaznamenal pokrok, ktorý je síce pomalý, ale sústavný. Z aktualizovaných odhadov zo správy vyplýva, že koncentrácie častíc PM2.5 zapríčinili približne 422 000 predčasných úmrtí v 41 európskych krajinách v roku 2015, z nich asi k 391 000 došlo v 28 členských štátoch EÚ. Zo širšieho posúdenia po rok 1990 v tohtoročnej správe spätne vyplýva, že ročný počet predčasných úmrtí zapríčinených časticami PM2.5 sa znížil približne o pol milióna, a to zásluhou vykonávania európskych politík v oblasti kvality ovzdušia a zavedenia opatrení na vnútroštátnej a miestnej úrovni, ktoré viedli napríklad k zníženiu emisií z automobilov, priemyslu a energetiky.

Ďalšie hlavné zistenia

Tuhé častice: Pokiaľ ide o častice PM2.5 (tuhé častice s priemerom 2,5 mikrometrov alebo menej), percentuálny podiel mestského obyvateľstva v EÚ-28 vystaveného týmto časticiam bol v roku 2016 na úrovni 6 %, čo je pokles oproti 7 % v predchádzajúcom roku. Približne 74 % mestského obyvateľstva EÚ však bolo vystavených koncentráciám vyšším ako je prísnejšia hodnota v usmerneniach WHO. Podľa odhadov v roku 2015 v dôsledku vystavenia časticiam PM2,5 predčasne zomrelo 422 000 osôb v 41 krajinách.

Oxid dusičitý: Ročná limitná hodnota pre NO2 sa v celej Európe stále výrazne prekračuje. V roku 2016 žilo 7 % mestského obyvateľstva EÚ-28 v oblastiach s koncentráciami presahujúcimi ročnú limitnú hodnotu EÚ a hodnotu podľa usmernení WHO. Je to pokles oproti 9 % v roku 2015. Podľa odhadov v roku 2015 v dôsledku vystavenia NO2predčasne zomrelo 79 000 osôb v 41 európskych krajinách.

Prízemný ozón: Približne 12 % mestského obyvateľstva EÚ-28 bolo vystavených úrovniam O3 vyšším ako cieľová hodnota EÚ v roku 2016, čo predstavuje významný pokles oproti roku 2015 (30 %). Percentuálny podiel je však stále vyšší ako 7 % zaznamenaných v roku 2014. Približne 98 % bolo vystavených takej úrovni týchto častíc, ktorá presahuje prísnejšiu hodnotu podľa usmernení WHO. Odhaduje sa, že v roku 2015 predčasne zomrelo 17 700 osôb v 41 európskych krajinách v dôsledku vystavenia ozónu.

Nové vydanie publikácie EEA Briefing, v ktorej sa vysvetľuje posudzovanie zdravotných rizík 

Publikácia Posudzovanie zdravotných rizík v dôsledku znečistenia ovzdušia EEAen, ktorá bola tiež dnes uverejnená, prináša podrobný prehľad spôsobu, akým EEA pripravuje ročný odhad vplyvu kvality ovzdušia na zdravie, kde sa kvantifikuje vplyv znečistenia ovzdušia na zdravie obyvateľstva.

Znečistenie ovzdušia vplýva na zdravie rôznorodo, od zápalu pľúc až po predčasné úmrtia. Pri posudzovaní zdravotných rizík agentúra vybrala úmrtnosť ako kvantifikovateľný zdravotný dôsledok, keďže sa dá najspoľahlivejšie preukázať. Úmrtnosť v dôsledku vystavenia znečistenému ovzdušiu sa definuje ako „predčasné úmrtie“ a ako „stratené roky života“. Pod odhadovanými vplyvmi na zdravie sa v správe agentúry o kvalite ovzdušia rozumejú také vplyvy, ktoré je možné pripísať vystaveniu PM2,5, NO2 a O3 v Európe v roku 2015. Odhady vychádzajú z informácií o znečistení ovzdušia, demografických údajov a vzťahu medzi vystavením koncentráciám znečisťujúcich látok a konkrétnymi výsledkami v oblasti zdravia. Odhady poskytujú mieru všeobecného vplyvu znečistenia ovzdušia v rámci danej populácie a napríklad nemôžu byť pripísané konkrétnym osobám, ktoré žijú na určitom geografickom mieste.

Poznámka k odhadom predčasných úmrtí

Vplyvy odhadované pre rôzne znečisťujúce látky sa nemôžu jednoducho spočítať na určenie odhadovaného celkového vplyvu na zdravie, ktorý možno pripísať vystaveniu. Napríklad: keďže koncentrácie PM2.5 a NO2 (niekedy významne) úzko súvisia, ich odhadované vplyvy nemožno sčítať, lebo by to mohlo viesť k dvojitému započítaniu.

Zdroj: eea.europa.eu

Prerastajú nám plasty cez hlavu?

/v , ,

Už aj veľké spoločnosti si uvedomujú nebezpečenstvo a svoju zodpovednosť. Preto prišli s iniciatívou v prospech masívnejšej recyklácie.

Viac ako 40 popredných spoločností, ktoré vo svojom biznise využívajú plasty, sa dalo dokopy, aby presadili nový plán na riešenie problému plastového odpadu. Podľa tohto plánu by sa recyklácia plastových obalov mala v globálnom meradle zvýšiť zo súčasných 14 na 70 percent.
Ambiciózny plán, rozpracovaný v štúdii Nová plastová ekonomika: ako podnietiť činy (The New Plastics Economy: Catalysing Action), predstavili Svetové ekonomické fórum a nadácia Ellen MacArthurovej v predvečer výročného zasadania WEF v Davose.

Lepšie využívať a recyklovať

Závery uvedenej štúdie načrtávajú chmúrnu perspektívu: ak nebudú prijaté žiadne opatrenia, môže byť do roku 2050 v oceánoch viac plastu – vzhľadom na hmotnosť – ako rýb. Na druhej strane, štúdia ponúka globálnemu plastovému priemyslu transformačnú stratégiu vedúcu k používaniu vhodnejších obalov a vyššej miere recyklácie. K podstatným záverom patrí, že:
● 20 % plastových obalov by mohlo byť opakovane použiteľných, a to bez dodatočných nákladov – napríklad náhradou jednorazových vreciek alternatívami na opakované použitie alebo zavedením inovatívnych modelov dopĺňateľných obalov.
● Ďalších 50 % plastových obalov by mohlo byť ekonomicky výhodne recyklovaných – vďaka lepšej konštrukcii a systémov ich manažovania po použití. (To by prinieslo dodatočný zisk 90 až 140 dolárov na tonu zmesového plastu.)
● Zvyšných 30 % plastových obalov sa bez podstatného redizajnu a inovácií nebude dať recyklovať; ekvivalent 10 miliárd vriec na odpadky ročne pôjde na skládky a do spaľovní.

Najvyšší čas spojiť sily

Načrtnutý plán je súčasťou iniciatívy Nová plastová ekonomika z mája 2016, ktorá je výsledkom projektu MainStream – širokej medzisektorovej spolupráce, vedenej WEF a nadáciou Ellen MacArthurovej. Jej zakladateľka dobre pozná stav, v akom sú svetové moria; je úspešnou diaľkovou jachtárkou, ktorá niekoľkokrát oboplávala zemeguľu, s posádkou aj sólo. Po ukončení športovej kariéry sa venuje filantropii. „Iniciatíva Nová plastová ekonomika získala širokú podporu. V celom odvetví vidíme výraznú počiatočnú dynamiku a zhodu v nasmerovaní opatrení,“ konštatovala Ellen MacArthurová, ktorej britská kráľovná udelila titul Dame (ekvivalent titulu Sir). „Naša iniciatíva poskytuje jasný plán na prepracovanie globálneho plastového systému a dláždi cestu pre spoločné postupy,“ dodala.
V iniciatíve sa vôbec po prvýkrát združujú popredné subjekty reprezentujúce jednotlivé sektory globálneho plastového priemyslu: výrobcovia chemikálií, výrobcovia obalov a spotrebných produktov, maloobchodníci, miestne úrady, recyklačné organizácie. Tí všetci chcú nájsť efektívnejší systém využívania plastov.
Iniciatíva sa počas najbližšieho roka sústredí na zásadné inovácie. Prvými krokmi majú byť dve globálne inovačné výzvy: rozbehnúť zavádzanie nových materiálov a formátov balenia a začať vytvárať súbor globálnych štandardov („Globálny plastový protokol“) pre obaly. Spoločné projekty zúčastnených firiem a miest sa zároveň zamerajú na systémy recyklácie.

Vyššie výnosy, nižšie náklady, lepšie parametre

„Toto by mohlo spustiť systémovú zmenu,“ myslí si Dominic Waughray, riaditeľ pre oblasť verejno-súkromného partnerstva vo WEF. Predložený plán by podľa neho mohol vyvolať posun v celom (nezdravom) systéme a pritom otvoriť nové podnikateľské príležitosti v objeme miliárd dolárov. „Kľúčom je zhoda pozdĺž celého reťazca a medzi vereným a súkromným sektorom,“ zdôrazňuje.
Pre začiatok netreba až tak veľa. „Menšie zmeny týkajúce sa materiálov, formátov, spracovania môžu spraviť ekonomiku recyklácie životaschopnou,“ verí Martin M. Stuchtey, profesor pre stratégiu a riadenie zdrojov Univerzity v Innsbrucku. „Tak sa dostaneme do pozitívnej špirály vyšších ziskov, nižších nákladov a lepších konštrukcií.“

Zdroj: goodwill.eu.sk

Slovenskí vedci vyvinuli nové bioplasty, ktoré sa rozložia aj v pôde či vo vode

/v ,

Bioplasty zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave majú „druhú generáciu“. Profesor Pavel Alexy a jeho tím z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie biodegradovateľné plasty inovoval a požiadal o ďalší patent.

Biodegradovateľné plasty budú vďaka vynálezu slovenských vedcov ešte ekologickejšie. Na ich výrobu poslúži použitý fritovací olej a po dobe svojej životnosti sa budú môcť rozkladať nielen na priemyselnom komposte, ale aj na poli či vo vode.

Základom prvej generácie bioplastov, ktoré vedci STU vyvinuli, sú dve zložky – kyselina polymliečna, ktorá sa vyrába zo škrobu a  polyhydroxybutyrát produkovaný baktériami. Stačí Baktériám stačí ako živinu poskytnúť cukor.

Tento bioplast je už v súčasnosti chránený ako úžitkový vzor v SR, je podaná patentová prihláška a patent získal v Európe a v niekoľkých ázijských krajinách. Teraz však na patentové úrady mieri nová prihláška – nabioplast druhej generácie.

Bioplasty sa rozložia aj v mori

„Keď hovoríme o  bioplastoch, rozumieme buď plast vyrobený z obnoviteľných zdrojov surovín alebo biologicky rozložiteľné plasty. Pre prírodu sú, samozrejme, najpriaznivejšie tie, ktoré sú aj z obnoviteľných surovín aj biologicky rozložiteľné, teda nepretrvávajú v prírode ako odpad desiatky rokov. A také sú naše bioplasty,“ vysvetľuje profesor Alexy.

Foto: Profesor Alexy. Zdroj: STU

Bioplasty druhej generácie majú z hľadiska svojho environmentálneho dopadu ďalšie bonusy. Ako zdroj polyhydroxybutyrátu môže poslúžiť použitý fritovací olej, ktorý je dnes nebezpečným odpadom.

„Navyše sa tento bioplast už nerozkladá len v  podmienkach priemyselného kompostu, teda pri teplote 50 a viac stupňov, ale aj v podmienkach domáceho kompostu pri teplote  20 – 30 stupňov a testujeme rozloženie v bežnej pôde a v morskej vode, kde, zdá sa, tiež dokáže degradovať. To môže byť veľkým prínosom, keďže vieme, ako sú naše moria plné plastového odpadu,“ hovorí Alexy.

Kým pri vývoji bioplastu prvej generácie spolupracoval profesor Alexy najmä so Slovenskou akadémiou vied, tento raz intenzívne bolo do spolupráce zapojené brnianske VUT. Tamojší vedci totiž vyvinuli technológiu práve na spracovanie odpadových olejov na polyhydroxytbutyrát.

Dizajnéri už bioplasty využívajú

Tím STU intenzívne spolupracuje s firmami a univerzitami aj pri hľadaní možností ako vynález využiť v praxi. Jednou z ciest  má byť komerčné využitie v spolupráci s výrobcami plastových nádob, príborov, obalových fólií či mučovacích fólií, ktoré sa v poľnohospodárstve kladú na polia, aby udržiavali vlhko a bránili rastu buriny.

„Druhou cestou sú originálne aplikácie v oblasti dizajnu a módy. Chemici tu spolupracujú s dizajnérmi z craftingplastics! studio,“ informovala STU.

Ich nápad využiť bioplasty pri tvorbe rámov slnečných okuliarov získal už Národnú cenu za dizajn 2017 v kategórií Dizajn s pridanou hodnotou. O biodegrdovateľných okuliaroch sme n Odpady-portal.sk priniesli viac v tomto článku.

„Už na škole ma zaujímala práca s udržateľným materiálom. Keď sme spojili s profesorom Alexym, umožnil nám s bioplastom experimentovať,“ hovorí Vlasta Kubušová z craftingplastics! studio.

Foto: Výrobky z bioplastu. Zdroj: STU

„Rozhodli sme sa vyskúšať, do akých aplikácií s dlhšou životnosťou by sa dal použiť. Začali sme s fashion doplnkami, keďže módny priemysel sa považuje za druhý najznečisťujúcejší po ropnom,“ doplnila.

Biodegradovateľné plasty aj v medicíne

Po tom, čo sa dizajnéri zamerali na výrobu pršiplášťov a okuliarových rámov, teraz pracujú na prototypoch nábytku, najmä stoličiek a interiérových doplnkov, termopohárov na kávu použití, zubných kefiek či  ďalších módnych doplnkov, ako sú tašky či textílie.

Treťou cestou pre využitie majú byť medicínske výrobky. Tím STU preto už spolupracuje s Lekárskou fakultou UK a odborníkmi na vývoj implantátov z Technickej univerzity v Košiciach.

„Z bioplastov môžu byť dočasné implantáty pri riešení komplikovaných zlomenín. Výskum prebieha aj v oblasti tkaninového inžinierstva, v laboratóriách by mohli rásť celé náhradné orgány na biopodklade, ktorý sa postupne rozloží,“ informovala STU.

Zdroj: odpady-portal.sk