Rozhovor o novodobom energetickom fenoméne Slovákov. Koľko mi ušetrí + na čo si dať pozor

/v , ,

Tepelné čerpadlá (TČ) sú jedným z najzaujímavejších riešení, ako sa dá v domácnosti ušetriť na energiách a zároveň znížiť uhlíkovú stopu v domácnosti. Slovenská inovačno-energetická agentúra (SIEA) eviduje vysoký záujem o poukážky na ich inštaláciu, pričom sa bezpochyby jedná o jedno z hlavných ekologických riešení, na ktoré Slováci prechádzajú.

Mnoho Slovákov ale ešte stále nemá jasno v tom, či sa im tepelné čerpadlo oplatí a čo všetko vôbec jeho inštalácia zahŕňa. Prispeje mi na ňu štát? „Skrytým strašiakom“ sa môže v niektorých prípadoch zdať byť životnosť či servisovanie takéhoto vykurovacieho riešenia. Iní si zase nie sú istý, či bude takéto čerpadlo fungovať aj u nich doma. A v neposlednej rade – neexistuje len jeden druh tepelného čerpadla, ktorý je teda práve pre mňa najlepší?

Aby sme zodpovedali tieto a množstvo ďalších otázok, ktoré Slovákom nielen uľahčia rozhodovanie, ale aj hľadanie dotácií a financovania, Portál FonTech.sk sa spojil z expertmi zo SIEA, aby sme ti priniesli tohto veľkého sprievodcu tepelnými čerpadlami. Na naše otázky odpovedali Mária Pevná a Martina Lešinská, ktoré sa zaoberajú odborným poradenstvom aj práve v takýchto otázkach.

Na pravej strane obrázka sa nachádza muž pokladajúci fotovoltické panely, na ľavej strane sa nachádza tepelné čerpadlo.

Unsplash/Pixabay

Čo Slovákov najviac motivuje, aby investíciu do tepelného čerpadla zvážili?

Najväčší rozmach a rast inštalácii TČ šiel ruka v ruke so stavebným „boomom“. Požiadavky na energetickú hospodárnosť budov sa sprísnili. Aktuálne môžu získať stavebné povolenie iba novostavby v energetickej triede A0, čo predstavuje pri rodinných domoch hodnotu globálneho ukazovateľa primárnej energie nižšiu ako 54 kWh/(m2.a). Tento parameter je len veľmi ťažko dosiahnuteľný bez využitia obnoviteľného zdroja energie.

Ďalšou takou motiváciou je aj lokalizácia novostavieb, ktoré sa častokrát nachádzajú mimo plynofikovaných oblastí a vybudovanie prípojky plynu by bolo výrazne drahšie. Ľudí odrádza aj vybavovanie pripojenia dvoch energetických médií, teda elektriny a plynu.

Ak sa Slovák rozhoduje, či by mal takúto investíciu zvážiť, v čom spočívajú najväčšie výhody tepelného čerpadla?

V prospech tepelného čerpadla hrá aj jeho združená funkcia. Vie vykurovať, ohrievať teplú vodu a aj chladiť.  Medzi jeho silné stránky patrí bezobslužnosť, jednoduchá regulácia, komfortná obsluha, prevádzka bez emisií a ekologickosť. V porovnaní s čisto elektrickým vykurovaním sú prevádzkové náklady určite nižšie.

Bing Image Creator

Nie všetko je ale rúžové. Ktoré nevýhody hrajú v neprospech tepelného čerpadla?

Nevýhodou sú vyššie investičné náklady v porovnaní s plynovým kotlom, alebo elektrokotlom či s elektrickými rohožami. Pozornosť je potrebné venovať miestu inštalácie vonkajšej jednotky. Čerpadlo je nevyhnutné umiestniť tak, aby nerušilo obyvateľov domu, ani susedov. Určite by nemalo byť v blízkosti okien spálne či detskej izby. Správna orientácia je smerom k voľnému pozemku alebo k ceste. Ak sú vzdialenosti medzi domami malé, možno použiť špeciálne protihlukové kryty. Oplatí sa pritom spoľahnúť na profesionálne riešenia a odporúčania výrobcov zariadenia. Nie je vhodné zavesiť tepelné čerpadlo na stenu obytnej časti domu, pretože sa môžu šíriť vibrácie a hluk.

Ak sa pre takúto investíciu rozhodnem, koľko mi dokáže takéto zariadenie ušetriť oproti kúreniu na plyn, respektíve elektrinu?

Toto inovatívne zariadenie dokáže ušetriť nemalé financie. Teplo na vykurovanie odoberá zadarmo z okolitého prostredia zo vzduchu, zeme alebo vody a vďaka tomu dokáže s nízkymi nákladmi zabezpečiť tepelnú pohodu. Elektrinu využíva len na samotný pohon. Pri použití 1 kWh elektrickej energie, na pohon kompresora, možno získať 2- až 5-násobok energie na vykurovanie, ohrev teplej vody alebo chladenie. Dodávatelia elektriny ponúkajú pre domácnosti s tepelným čerpadlom zvýhodnenú tarifu, čo má tiež pozitívny vplyv na náklady domácnosti.

SIEA

V mnohých obciach sa stále nájdu domácnosti, ktoré vykurujú drevom. Dokážu prevádzkové náklady tepelného čerpadla priniesť úsporu aj v tomto prípade?

To závisí od toho, či drevo domácnosť kupuje za bežné trhové ceny, alebo má k dispozícii vlastné zdroje paliva, takpovediac za lacný peniaz. Totiž v období prudkého rastu cien energií vzrástla aj cena palivového dreva a aj peliet. Preto ak sú v dome k dispozícii vhodné skladovacie priestory, je možné pri nákupe tuhých palív využiť množstevné a sezónne zľavy. Priebežný nákup suchého dreva počas vykurovacej sezóny sa môže výrazne predražiť. V prípade, že sa využíva štiepané drevo, napr. z urbáru, treba počítať s priestorom na jeho zásobu približne na 2 roky, aby mohlo dostatočne vyschnúť. K cene dreva treba zarátať aj dopravu. Ceny palív sú za posledné obdobie výrazne v pohybe čo významne ovplyvňuje aj porovnávanie využitia týchto technológií.

V domácnostiach s kotlom, často tieto zariadenia vyžadujú neustálu prítomnosť a ľudskú prácu, regulácia ich výkonu je dosť obmedzená. Ani zďaleka nedokážu prispôsobiť svoj výkon potrebe tepla tak ako tepelné čerpadlá či plynové kotly. Systém je väčšinou navrhnutý ako vysokoteplotný, čo sú staršie vykurovacie systémy s radiátormi. Tepelné čerpadlá pracujú tým efektívnejšie, čím má voda vo vykurovacom systéme nižšiu teplotu. Preto sa v prvom rade odporúčajú pre domácnosti s nízkoteplotným vykurovaním, ako je napríklad podlahové, stenové alebo aj stropné vykurovanie, ktoré sa dá v letných mesiacoch efektívne využiť aj na chladenie. Úsporu vedia tak priniesť hlavne domácnostiam, ktoré v rámci rekonštrukcie menia i typ vykurovacieho systému.

Toto všetko platí, ak porovnávame dve technológie, ktoré pracujú do optimálne navrhnutého vykurovacieho systému pre danú technológiu.

Je v tom teda nejaký háčik?

Pre využitie tejto technológie do nízkoteplotného systému je potrebné do systému doplniť akumulačnú nádrž, ktorá zabezpečí odber tepla v prípade naloženia kotla a umožní nám riadenie dodávky tepla podľa požiadaviek užívateľa na vnútornú teplotu.

Ak sú zohľadnené vyššie uvedené podmienky, tepelné čerpadlo, čo sa týka prevádzkových nákladov, je veľkým konkurentom kotla na biomasu.

Ako sme sa už dozvedeli, inštalácia tepelného čerpadla nie je vždy priamočiara. Novostavby zvyknú mať prípravu na takéto vykurovacie zariadenie, no ako je to s inštaláciou do starších rodinných domov, ak ním chcem nahradiť plynový kotol?

Čo sa týka samotného zapojenia zariadenia do vykurovacieho systému v tom problém nie je. Tak ako bolo povedané, ak má tepelné čerpadlo pracovať čo najúčinnejšie, neoplatí sa spoliehať na klasický vykurovací systém, ktorý vyžaduje vyššiu teplotu vykurovacej vody. Preto nečakajte, že starý kotol jednoducho zameníte za tepelné čerpadlo. Pri tepelnom čerpadle sú ideálne nízkoteplotné veľkoplošné systémy odovzdávania tepla. Tepelné čerpadlá efektívne pracujú aj v kombinovaných systémoch, pri ktorých býva na prízemí inštalované podlahové vykurovanie a na poschodí sú veľkoplošné radiátory.

Na trhu sú k dispozícií aj vysokoteplotné tepelné čerpadlá, alebo čerpadlá s dvojitou kompresiou, ktoré dokážu požadovanú vyššiu teplotu do vykurovacieho systému dodať. Sú však omnoho drahšie a majú aj nižšiu účinnosť výroby tzv. horšie výkonové číslo.

Tepelné čerpadlo by sa nemalo nikdy navrhovať ako náhrada pôvodného zdroja odhadom, ale na základe posúdenia potreby tepla na vykurovanie. Tepelným čerpadlám totiž najviac škodí, ak je ich výkon príliš veľký. Tento návrh by tak mal spracovať odborník.

Pixabay

Ak sa pozrieme na ekonomiku tohto riešenia, koľko zhruba vyjde inštalácia tepelného čerpadla do novostavby pre 4-člennú rodinu v porovnaní s plynovým kotlom?

Hoci sa ceny tepelných čerpadiel postupne znižujú, sú stále vyššie ako pri iných zariadeniach. Preto majú domácnosti záujem získať podporu z projektu Zelená domácnostiam. Príspevky môžu pokryť maximálne 50 % z celkových nákladov na inštaláciu. Z inštalácií podporených z projektu Zelená domácnostiam vyplýva, že priemerné náklady na tepelné čerpadlo vrátane jeho zapojenia a príslušenstva sa pri zariadeniach, ktoré využívajú teplo zo vzduchu pohybujú okolo deväťtisíc eur, pri čerpadlách, ktoré využívajú teplo zo zeme, je to jedenásťtisíc eur a pri čerpadlách využívajúcich teplo z vody je to desaťtisíc eur. Cena tých posledných dvoch nezahŕňa zemné práce súvisiace s ich inštaláciou.

Nespočetne veľa Slovákov však býva v starších rodinných domoch. Ak už teda v domácnosti máme plynový kotol a dom nie je predpripravený na tepelné čerpadlo, zhruba o ako vysokej investícii hovoríme?

Spravidla staršie rodinné domy majú vysokoteplotný radiátorový vykurovací systém, ktorý nie je úplne kompatibilný s bežným tepelným čerpadlom. Ako bolo už spomínané, to má najlepšie prevádzkové podmienky, a aj vie najviac ušetriť, keď pracuje do nízkoteplotného systému. Ale aj v tomto prípade má domácnosť viac možností, ak chce do svojho domu tepelné čerpadlo. Prvá sa odvíja od toho, že domácnosť nemá peniaze na to, aby niečo robila s domom. Chce tepelné čerpadlo. V tomto prípade si môže zaobstarať vysokoteplotné tepelné čerpadlo, alebo čerpadlo s dvojitou kompresiou, ktoré dokážu požadovanú teplotu do vykurovacieho systému dodať. Potrebné je zariadenie s pomerne vysokým výkonom zariadenia v kombinácii s akumulačnou nádobou. Technicky majú tieto čerpadlá aj nižšie SCOP, pre ktoré nemôžu získať finančnú podporu zo štátu. Čiže celá investícia je znášaná domácnosťou a môže sa pohybovať od 8 000 – 15 000 €.

IEA

Existuje nejaká alternatíva?

Ak pôvodný plynový kotol bol v dobrom technickom stave a vedel by pracovať počas tuhej zimy, je možné aj v staršom rodinnom dome využiť nízkoteplotné čerpadlo do tzv. bivalentnej prevádzky. Vtedy tepelné čerpadlo pracuje v prechodných obdobiach s dobrým výkonovým číslom a prípadne v lete môže dom ochladzovať. V zime funkciu výroby tepla preberie pôvodný kotol. Tieto riešenia sú ale len čiastkové a neznižujú nám tepelnú potrebu domu.

My odporúčame najskôr potrebu tepla rodinného domu znížiť a to výmenou okien, zateplením stien, strechy a stropov nad nevykurovanou pivnicou a až potom riešiť zdroj vykurovania, ktorý po takýchto úpravách bude mať určite omnoho nižší požadovaný výkon.

Jedná sa však o pomerne veľkú investíciu, ktorá sa môže pohybovať v niekoľkých desiatkach tisícov eur. V tomto prípade by domom postaveným pred rokom 2013 mohol pomôcť dotačný mechanizmus „Obnov dom“ financovaný z programu Plánu obnovy a odolnosti SR. Viac informácií o projekte je k dispozícii na webovej stránke projektu.

Každé zariadenie v domácnosti vyžaduje aspoň nejakú mieru údržby. Platí to aj pre tepelné čerpadlo?

Aj tepelné čerpadlo, ako každé iné zariadenie, je pri svojej prevádzke znečisťované okolím. Najmä sa to týka vonkajšej jednotky pri čerpadlách vzduch-voda. Pravidelný servis je preto nevyhnutný pre ďalšiu bezporuchovú prevádzku a predĺženie životnosti zariadenia.

Koľko ma takýto servis vyjde?

Každý zásah do tepelného čerpadla má robiť odborník. Pravidelný servis, ktorý v sebe zahŕňa aj základnú údržbu zariadenia je vhodné vykonať aspoň raz za rok a to servisným technikom. Servisná prehliadka by mala zahŕňať funkčnú skúšku a prehliadku zariadenia, najmä kontrolu jeho prevádzky a nastavenia softvéru. Kontrolujú sa jednotlivé časti ako kompresor, výparník, vodné filtre, expanzné nádoby, tesnosti spojov a aj tlaky systému a chladiva. Na záver by nemala chýbať správa o vykonaní servisnej kontroly. Cena za pravidelný odborný servis sa môže pohybovať cca od 100 – 200€ v závislosti od typu a značky zariadenia. Ak je potrebný väčší zásah napríklad vymeniť tesnenia alebo poškodenú časť, môže sa suma za takúto opravu navýšiť.

Pixabay

Koľko mi na inštaláciu tepelného čerpadla prispeje štát?

Rodinné domy sa môžu uchádzať o podporu vo forme poukážky na inštaláciu malých zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie vďaka národnému projektu Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry s názvom Zelená domácnostiam.

Projekt bude v rokoch 2023 až 2029 financovaný Európskym fondom regionálneho rozvoja a štátnym rozpočtom SR, prostredníctvom Programu Slovensko pre časť z cieľa Ekologické Slovensko pre budúce generácie. Zvýšením základnej sadzby o 15% bude zvýhodnená domácnosť pri inštalácií bezemisného zariadenia v oblasti riadenia kvality ovzdušia (oblasti sú vyhlásené každoročne SHMÚ) a tiež domácnosť v ostatných oblastiach, ktorá prestane využívať tuhé palivá. Viac informácií o projekte je k dispozícii na webovej stránke projektu.

Aký záujem o príspevky a dotácie na tepelné čerpadlo SIEA eviduje?

Záujem o poukážky na inštaláciu tepelných čerpadiel z projektu Zelená domácnostiam je vysoký. Po dočerpaní prostriedkov z predchádzajúceho projektu ZD III je v systéme registrovaných približne 4200 žiadostí ktoré, slúžia na evidovanie záujmu domácností o podporu v ďalšom období. Sú to poukážky v hodnote cca 12 miliónov €. Najväčší záujem je o tepelné čerpadlo vzduch-voda v objeme približne 96% žiadostí o tepelné čerpadlo voda-voda má záujem asi 1% žiadateľov a zariadenia zem-voda predstavujú približne 3% žiadostí.

Celkovo v zásobníku evidujeme žiadosti na všetky zariadenia zhruba v hodnote 25,5 mil. €.

Ak všetko sčítame dokopy – úsporu, dotácie, údržbu aj počiatočnú investíciu – zhruba akú návratnosť má investícia do tepelného čerpadla? Uvažujme o bežnej 4-člennej rodine v staršom dome.

Na túto otázku je ťažké odpovedať, vždy je to individuálne. Ako bolo spomenuté predtým, výška investície závisí od variantu, ktorý si domácnosť zvolí. Investične najnáročnejšie, ale aj s najvyššou mierou úspor energie, je určite riešenie komplexnej rekonštrukcie rodinného domu a náhrada pôvodného zdroja za tepelné čerpadlo. Tu má domácnosť možnosť získať aj najvyšší dotačný príspevok zo spomínaných finančných mechanizmov.

Bing Image Creator

Aká je následná životnosť tepelného čerpadla? Najmä v porovnaní s plynovým kotlom.

Pri kvalitných tepelných čerpadlách typu zem-voda a voda-voda vhodných pre rodinné domy sa predpokladá životnosť okolo 20 rokov. Pre typ čerpadla vzduch-voda je deklarovaná životnosť 15 rokov. Najviac namáhanou súčasťou tepelného čerpadla je kompresor. Po jeho výmene môže čerpadlo pracovať ďalej. Na životnosť tepelného čerpadla má zásadný vplyv to, ako často je kompresor zapínaný a či nie je zaťažovaný na maximum neprimerane dlho. Preto je dôležitá kvalitná regulácia a správne nadimenzovanie systému. Plynové kotly majú podobnú životnosť definovanú v rozsahu 15-20 rokov. Podstatné je, aby zariadenie bolo výkonovo navrhnuté optimálne k požiadavkám celého systému. Na skutočnú životnosť oboch zariadení má veľký vplyv údržba a pravidelná kontrola zariadenia.

Podľa SIEA, ktorým skupinám Slovákov táto investícia dáva najväčší zmysel?

Najviac sa rozhodujú pre tepelné čerpadlo vtedy, keď je dom obnovený alebo nový v nízkoenergetickom štandarde a v okolí nie sú rozvody plynu. Teda, ak by si mala takáto domácnosť vyberať medzi vykurovaním elektrinou a tepelným čerpadlom.

A komu naopak takéto vykurovacie zariadenie SIEA neodporúča?

Ak je dom postavený vo vyššom pasívnom štandarde a má veľmi nízku potrebu tepla na vykurovanie, návratnosť vynaložených prostriedkov by mohla prekročiť životnosť zariadenia.

Ale aj v starších rodinných domoch investícia do čerpadla bez predchádzajúceho zateplenia a výmeny okien nie je ekonomicky vhodným riešením.

Bing Image Creator

Dá sa o investícii do tepelného čerpadla uvažovať, aj keď bývam v bytovom alebo panelovom dome?

Ak má byt samostatné podlahové vykurovanie napájané elektrokotlom je na zváženie, podľa výšky prevádzkových nákladov za predchádzajúce obdobie, či sa investícia vyplatí. Vždy je dobré sa poradiť s odborníkom.

Väčšina bytových domov na Slovensku má centrálny rozvod tepla v dome s vysokoteplotným spádom do vykurovacej sústavy tvorenej radiátormi. A to buď z vlastnej domovej kotolne alebo z centrálneho zdroja tepla. Podmienky pre využitie tepelného čerpadla v dome s domovou kotolňou sú rovnaké ako pri rodinnom dome. Základom je znížiť tepelnú potrebu, ak sa jedná o starší bytový dom a až potom zameniť technológiu.

A čo bytové domy napojené na CZT?

Pri domoch napojených na CZT je na strane dodávateľa tepla aby nové technológie zaraďoval do svojej výroby. V praxi čoraz viac, aj s ohľadom na diverzifikáciu zdrojov, evidujeme osadenie tepelných čerpadiel v kotolniach.  Tu ich je možné využiť aj na predohrev vody a tým znížiť prevádzkové náklady.

U novostavieb bytových domov je rovnaká legislatívna požiadavka na energetickú triedu A0 čo predstavuje hodnotu globálneho ukazovateľa primárnej energie nižšiu ako 32 kWh/(m2.a). Je možné s investíciou do tepelných čerpadiel uvažovať pri stavbe v oblasti mimo plynofikácie a mimo okruhu dodávky z CZT.

Ak si Slováci nie sú istí, či sa im inštalácia tepelného čerpadla oplatí a je pre nich vhodná, na koho by sa mali obrátiť?

Pre zorientovanie sa v danej problematike im radi pomôžeme v našich konzultačných centrách ŽIŤ ENERGIOU, ktoré nájdete v Bratislave, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici a v Košiciach. Zdarma môžu svoje zámery vopred konzultovať aj telefonicky na bezplatnej linke 0800 199 399.

Avšak pre konkrétny návrh je potrebné sa obrátiť na odborníka. Tepelné čerpadlo by sa nemalo nikdy navrhovať ako náhrada pôvodného zdroja odhadom, ale na základe posúdenia potreby tepla na vykurovanie. Tento návrh by tak mal spracovať odborník, ktorý sa bude zaujímať napríklad o to, či bol dom zateplený, ale aj o spôsob odovzdávania tepla do domu. Preto sa oplatí inštaláciu zveriť špecialistom.

Zoznam certifikovaných špecialistov je k dispozícii na webovej stránke Slovenského zväzu pre chladiacu a klimatizačnú techniku.

Článok bol prevzatý z portálu FonTech.sk

Otázky a odpovede (výzva 03I04-26-V01)

/v
Čítať ďalej

V roku 2030 chce Slovensko vyrábať 19,2 percenta energie z obnoviteľných zdrojov

/v ,

V súčasnosti je podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe elektrickej energie necelých 12 percent. Európska komisia odporúčala Slovensku stanoviť cieľ na 24 percent.

Slovensko by malo do roku 2030 zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie zo súčasných približne 12 percent na 19,2 percenta. Vyplýva to z návrhu národného energetického a klimatického plánu (NECP) z dielne Ministerstva hospodárstva (MH) SR, o ktorom bude v stredu (11. decembra) rokovať vláda.

Rezort hospodárstva sa teda po niekoľkých týždňoch pripomienkovania pôvodného návrhu priklonil k nižšiemu podielu obnoviteľných zdrojov energie (OZE). V hre bolo totiž aj zvýšenie na 20 percent.

Európska komisia pritom Slovensku odporúčala stanoviť cieľ na 24 percent.

Rozhodli pripomienky

“Na základe pripomienok zaslaných v medzirezortnom pripomienkovom konaní bol zvolený cieľ 19,2 percenta, pretože päť subjektov priamo podporilo referenčný cieľ a ani jeden subjekt sa nevyjadril v prospech alternatívy 20 percent,” uviedol rezort v materiáli, ktorým sa má zaoberať vláda.

Náklady na zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov rezort odhaduje na 4,3 miliardy eur. V prípade 20-percentného cieľa by to bolo ešte o 700 miliónov viac, teda 5 miliárd.

Ministerstvo v materiáli predloženom do medzirezortného pripomienkového konania vysvetľovalo, že ambicióznejšie ciele pre podiel obnoviteľných zdrojov „významne znižujú flexibilitu členského štátu znižovať emisie CO2 v iných sektoroch efektívnym spôsobom“. Nešpecifikovalo však, o ktoré sektory ide.

Vyššie ambície v znížení emisií

Hlavnými kvantifikovanými cieľmi NECP do roku 2030 je zníženie emisií skleníkových plynov pre sektory mimo obchodovania s emisiami o 20 percent. Pôvodne ministerstvo deklarovalo cieľ 12 percent.

Materiál tiež uvádza, že spracované opatrenia na dosiahnutie národného príspevku Slovenska v oblasti energetickej efektívnosti ukazujú hodnoty o 2,2 percentá nižšie, ako je európsky cieľ 32,5 percenta. Kľúčovými pre dosiahnutie cieľov budú podľa plánu sektory priemyslu a budov.

V doprave by sa malo zvýšiť využitie obnoviteľných zdrojov energie na 14 percent. V sektore výroby elektriny z OZE bol na rok 2030 stanovený cieľ 27,3 percenta, čo je podľa ministerstva na hranici technických možností elektrizačnej sústavy SR.

Na výrobu tepla radšej plyn

Možné zvýšenie naopak ministerstvo vidí v oblasti výroby tepla, dokonca tak, že by sa podiel OZE do roku 2030 zvýšil na 20 percent. “To by však znamenalo vyššie využitie biomasy vrátane výroby bioplynu a biometánu, tepelných čerpadiel, solárnych panelov a geotermálnej energie v centrálnom zásobovaní teplom,” vysvetlilo.

Proti vyššiemu využitiu OZE v sektore tepla pôsobí podľa rezortu vysoká úroveň plošnej plynofikácie, pri ktorej má prístup k zemnému plynu viac ako 90 percent obyvateľov.

“Prechod na biomasu zo zemného plynu v rodinných domoch je preto problematický z hľadiska kvality ovzdušia, čo by mohlo ohroziť dodržanie legislatívy EÚ. Jedným z riešení je aj implementácia biometánu a vodíka do existujúcej plynárenskej infraštruktúry,” uviedlo ministerstvo hospodárstva v materiáli.

Materiál Návrh integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 – 2030 je vypracovaný na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Členské štáty EÚ návrhy zaslali do konca minulého roka a po posúdení vydala Európska komisia (EK) odporúčania na ich zmenu. Opravené NECP musia štáty predložiť EK do konca tohto roka.

Zdroj: euractiv.sk

Kvalitu ovzdušia na Slovensku má zlepšiť výmena kotlov aj legislatívne zmeny

/v ,

Kým ministerstvo pripomína, že kvalita ovzdušia sa zlepšuje, odborník nerozumie, prečo sa do nej neinvestuje viac.

Kvalitu ovzdušia na Slovensku, pred ktorou nedávno varovala Európska environmentálna agentúra, majú podľa ministerstva životného prostredia zlepšiť výmena starých kotlov v domácnostiach, zavedenie nízkoemisných zón alebo sprísnenie limitov pre stredne veľkých znečisťovateľov.

Podľa Daniela Lešinského z Centra pre trvalo-udržateľné alternatívy (CEPTA) však ide len o malé kroky vpred. Odborník odporúča napríklad lepšie využívanie eurofondov, zlepšenie monitoringu znečisťujúcich látok a dokončenie plánu na zvýšenie kvality ovzdušia.

Situácia na Slovensku zaujala aj bruselskú mimovládku European Environmental Bureau (EEB). Podľa jej expertky Margherity Tolotto je pozoruhodné, že slovenská vláda na jednej strane organizuje novembrové Európske fórum pre čisté ovzdušie (Clean Air Forum) a na druhej porušuje európsku legislatívu.

Nedostatočný monitoring

Aj keď je Slovensko jednou z 13 členských krajín s nadlimitnou koncentráciou benzo(a)pyrénu (BaP), podľa Lešinského sú v krajine len štyri stanice, ktoré výskyt tejto pravdepodobne rakovinotvornej látky merajú.

Správa EEA tiež Slovensko zaraďuje medzi šesť najhorších krajín v EÚ v koncentrácii prízemného ozónu. „Robí nám vážne problémy a škody na vegetácii, predovšetkým v lesoch a ekosystémoch, kde patríme medzi päť najhorších krajín v EÚ,“ vysvetľuje odborník pre EURACTIV.sk. Meria ho však len 18 staníc. Ďalšiu škodlivú látku, benzén, monitoruje na Slovensku 12 staníc.

„Chýbajú nám desiatky monitorovacích staníc v problémových oblastiach, ktoré by nám umožnili presnú kvantifikáciu zdrojov znečistenia, ako aj regionálneho prenosu, napríklad na úrovni samosprávy“ myslí si Lešinský.

Riešenie: výmena kotlov

Štúdia EEA zaraďuje Slovensko medzi štyri krajiny s najvyššími ročnými hodnotami tuhých prachových častíc PM10 a prvú štvrtinu štátov s najvyššími ročnými hodnotami. Krajina tiež nesplnila záväzok, aby priemer trojročnej expozície jemným prachovým časticiam PM2,5 v rokoch 2015 – 2017 neprekročil úroveň 20 ug/m3.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je pritom bezpečný limit týchto látok polovičný – 10 ug/m3. Najväčším zdrojom PM2,5 a PM10 sú v Európskej únii kúreniská, priemysel a doprava.

Problém priznáva aj envirorezort, verí však v postupné zlepšovanie. Vyhlásil eurofondovú výzvu na výmenu vykurovacích zariadení v obecných budovách a nedávno aj prvú etapu výzvy na výmenu zastaraných kotlov v domácnostiach. Kotly z dotácie by sa do domácností mohli dostať v prvom polroku 2020.

Rezort predpokladá, že vďaka dotácii sa podarí vymeniť približne 10 tisíc zastaraných vykurovacích zariadení. Kotle staršie ako 30 rokov má však podľa ministra životného prostredia odhadom 120 tisíc domácností.

Meškanie plánu

„Prijala sa moderná legislatíva na ochranu ovzdušia, sprísňujú sa limity pre stredne veľké zdroje znečistenia a zaviedla sa možnosť pre obce vyhlásiť nízkoemisné zóny,“ vymenováva  pre EURACTIV.sk ďalšie kroky ministerstva jeho hovorca Tomáš Ferenčák. Dlhodobo budú podľa neho riešiť situáciu strategické dokumenty, na ktorých rezort pracuje.

Jedným z takýchto strategických dokumentov je aj Národný program znižovania emisií (NAPCP). Slovensko je však jednou z desiatich krajín, ktoré ešte do Bruselu neposlali svoju konečnú verziu plánu. Termín, ktorý stanovila Európska komisia, bol apríl 2019.

Ministerstvo životného prostredia oneskorenie ospravedlňuje tým, že čaká na dokončenie Integrovaného národného energetického a klimatického plánu. Podľa Lešinského tento argument nie je relevantný. Za energeticko-klimatický plán je totiž zodpovedné ministerstvo hospodárstva a envirorezort naň nemá priamy dosah.

Zároveň podľa neho žiadne z doteraz schválených alebo predložených opatrení  nevylučujú záväzky ani povinnosť znižovania emisií na Slovensku stanovené v NAPCP. „Zvyšovanie energetickej účinnosti nie je pevne fixované na znižovanie emisií znečisťujúcich látok, ani opačne, aj keď spolu do veľkej miery súvisia,” konštatuje.

Lešinský naopak v tomto prípade za nadradený považuje NAPCP v gescii envirorezortu, v ktorom sú stanovené ciele redukcie znečisťujúcich látok v ovzduší do roku 2030. “Energeticko-klimatický plán pod ministerstva hospodárstva by mal napĺňanie minimálne týchto záväzkov svojimi opatreniami podporovať, nie opačne,” vysvetľuje.

Eurofondy a dodržiavanie legislatívy

Slovensko tiež čelí dvom konaniam Európskej komisie pre porušenie európskej legislatívy o kvalite ovzdušia, tretie európska exekutíva zvažuje. „Európska legislatíva je tu, aby nás chránila pred škodlivými látkami, no slovenská vláda ignoruje svoje právne záväzky,“ konštatuje Margherita Tolotto z EEB.

Nie je pritom podľa nej žiadnym tajomstvom, ako emisie znížiť. „Potrebujeme čistú energiu a vykurovanie, zelenšiu a inteligentnejšiu dopravu, ako aj udržateľnú výrobu a spotrebu potravín,“ pripomína.

Lešinský nerozumie, prečo sa na zlepšovanie kvality ovzdušia viac nevyužívajú eurofondy. Upozorňuje, že do 31. januára boli napríklad prostriedky z EÚ na roky 2014 – 2020 čerpané na menej ako 21 percent.

Zdroj: euractiv.sk

Nové spaľovne: Pôvodcovia odpadu súhlasia, ochranári sú proti

/v

Ministerstvo životného prostredia jednoznačne neodmieta dodatočné kapacity pre energetické zhodnocovania odpadu, je však proti financovaniu z verejných zdrojov.

V roku 2018 sa na Slovensku spálilo alebo energeticky zhodnotilo len 7 percent komunálneho odpadu. Podiel spaľovania dokonca medziročne poklesol. V roku 2017 predstavoval 9,6 percenta narábania s odpadom.

Recyklácia, ktorá je v odpadovej hierarchii nadriadená spaľovaniu, má na Slovensku silnejší podiel. V roku 2018 sa zrecyklovalo 36 percent komunálneho odpadu. Problém však je, že energetické zhodnocovanie má nižší podiel ako skládkovanie, ktoré je najhorším spôsobom nakladania s odpadom. To v roku 2018 predstavovalo až 55 percent.

Aj z tohto dôvodu sa na Slovensku ozýva volanie po nových zariadeniach na energetické zhodnocovanie odpadu, teda výroby energie z jeho efektívneho spaľovania. Ďalším dôvodom je nemožnosť využiť vo výrobe všetok zrecyklovaný odpad. Nové spaľovacie prevádzky majú vyrásť v okresoch Šaľa a Prešov, košická spaľovňa sa má rozšíriť a so spaľovaním odpadu namiesto uhlia napokon počíta aj vládny plán pre hornú Nitru.

Ministerstvo životného prostredia nehovorí dodatočným kapacitám jasné nie, ale nadšené nie je. „Spaľovanie odpadu – teda energetické zhodnocovanie odpadov je aj z pohľadu Európskej únie druhý najnevhodnejší spôsobom nakladania s odpadom. Poskytovanie dotácií na ich výstavbu preto nepatrí medzi oblasti, ktoré sú aktuálne,“ hovorí pre EURACTIV.sk hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák.

Portál sa na názory opýtal aj ďalších kľúčových aktérov. Organizácie zodpovednosti výrobcov, ktoré zastupujú pôvodcov odpadu, opatrne súhlasia s rozširovaním kapacít pre spaľovanie odpadu. Slovenskí ochranári sú naopak proti. Oslovené analytičky však upozorňujú, že pre rozhodnutie o ďalších kapacitách potrebuje Slovensko viac dát.

Rozširovanie spaľovacích kapacít

Slovensko má dnes spaľovne odpadu v Bratislave a Košiciach, odpad dokážu spaľovať aj cementárne. V máji ohlásila spoločnosť Ewia plán postaviť na strednom a západnom Slovensku ďalších štyri až sedem „Centier cirkulárnej ekonomiky“. Neskôr počet spresnila na päť. Súčasťou centier majú byť aj zariadenia pre energetické zhodnocovanie odpadu, ktoré budú vyrábať elektrinu a teplo pre obyvateľov. Prvé centrum má byť sprevádzkované v roku 2025 v okrese Šaľa, oznámila Ewia v pondelok 26. augusta.

Stopercentným akcionárom Ewie je česko-slovenská finančná skupina Wood & Company, ktorá by mala investície financovať. Ewia zároveň vlastní košickú prevádzku Kosit, ich spoločným generálnym riaditeľom je Marián Christenko.

Okrem nových zariadení počíta Ewia s rozšírením kapacít v Košiciach. „S ohľadom na rastúci dopyt plánujeme v strednodobom horizonte rozšíriť prevádzku a navýšiť kapacitu zariadenia,“ uviedol pre EURACTIV.sk Christenko. Dodal, že s verejnými zdrojmi pri tom nerátajú.

Energetické zhodnocovanie odpadu na hornej Nitre navrhuje akčný plán pre transformáciu tohto uhoľného regiónu. Vypracovala ho konzultačná spoločnosť E&Y, vláda ho schválila v júli.

S premenou regiónu má pomôcť aj obehová ekonomika. „Príkladom zavádzania princípov obehového hospodárstva sú projekty zamerané na druhotné využívanie odpadov, ktorého rôzne formy majú priniesť zníženie podielu skládkovaného odpadu v regióne. Druhotné spracovanie odpadov napríklad pre potreby výroby energií môže byť previazané s otázkou riešenia nového zdroja tepla po ukončení výroby elektriny a tepla z hnedého uhlia v Elektrárni Nováky,“ píše sa v pláne.

Výrobcovia: Spaľovanie je riešenie

Zástupcovia výrobcov, ktorých oslovil EURACTIV.sk, naopak opatrne tvrdia, že Slovensko nové kapacity potrebuje. „Kapacity sú vo vybraných regiónoch nedostatočné, respektíve žiadne nie sú,“ hovorí Michal Sebíň, riaditeľ organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) NATUR-PACK, ktorá spolupracuje s Kositom. „Nevidím problém v tom, prečo by nemohli byť tieto kapacity podporené z verejných zdrojov podobne ako iné formy nakladania s odpadmi,“ dodáva Sebíň.

OZV sú v obciach zodpovedné za organizáciu a financovanie triedeného zberu odpadu.

Spaľovanie odpadu považuje Sebíň za akceptovateľné strednodobé riešenie pre boj proti skládkovaniu. Dôvodom sú aj nerecyklovateľné zložky v triedenom odpade. „S rastúcim množstvom vytriedeného odpadu z plastov rastie aj množstvo plastov, ktoré sa recyklovať nedajú. Systém je však nastavený tak, že výrobcovia nemajú motiváciu energetické zhodnotenie týchto plastov podporiť,“ vysvetľuje riaditeľ NATUR-PACK.

„V strednodobom horizonte má zmysel podpora energetického zhodnocovania, nakoľko ide v rámci hierarchie odpadového hospodárstva o pozitívnejší prístup, ako je skládkovanie,“ hovorí zase riaditeľka pre komunikáciu a marketing Katarína Kretter v OZV ENVI-PAK.

Spaľovne v Bratislave, Košiciach a v cementárňach by podľa nej boli postačujúce, ak by spracovávali odpad pochádzajúci zo Slovenska. „Keďže však funguje trhové prostredie, cementárne uprednostňujú využívanie odpadu zo zahraničia,“ povedala s tým, že Slovensko nemôže konkurovať zahraničiu v ponúkaných cenách za likvidáciu odpadu. Podľa Kretter je možné, že odpad sa naozaj bude spaľovať v elektrárni Nováky.

Ochranári: Nové kapacity netreba

Daniel Lešinský a Miloš Veverka z Centra pre trvalo-udržateľné alternatívy (CEPTA) tiež považujú spaľovanie odpadu za akceptovateľné strednodobé riešenie pre boj proti skládkovaniu. Jedným dychom však vymenúvajú podmienky: „Energetické zhodnocovanie pri najlepšie dostupných technológiách (BAT) pre čistenie emisií v EÚ, prísna a priebežná environmentálna kontrola, spaľovanie iba nerecyklovateľného podielu odpadov, ktorý by mal na Slovensku významne klesať, a efektívne využitie vzniknutej energie či už na teplo alebo elektrinu“.

V roku 2030 bude podiel takýchto komunálnych odpadov maximálne 10 až 20 percent. „Energetické zhodnocovanie odpadov nesmie byť na úkor rozvoja materiálového zhodnocovania, teda recyklácie odpadov,“ prízvukujú ochranári.

Vysoká recyklácia je reálna

Branislav Moňok z organizácie Priatelia Zeme – SPZ tiež uprednostňuje spaľovanie komunálneho odpadu pred skládkovaním. S rozširovaním kapacít ani s ich podporou z verejných zdrojov však nesúhlasí. Vidí „nielen lepšiu, ale aj lacnejšiu alternatívu“, ktorá je vhodnejšia z environmentálneho a tiež zdravotného hľadiska. Podobne ako Hojsík odporúča zamerať sa na recykláciu, prípravu na opätovné používanie a – na prvom mieste – na predchádzanie vzniku odpadov.

„V  podmienkach Slovenskej republiky považujeme 70-percentnú mieru recyklácie za reálnu. Potvrdzujú to aj analýzy zmesových komunálnych odpadov, ktoré Priatelia Zeme – SPZ v posledných rokoch vykonali. Tieto analýzy ukazujú, že v košoch končia vo väčšine recyklovateľné alebo kompostovateľné zložky. Na zvyšok, z ktorého časť je nespáliteľná, nepotrebujeme spaľovne,“ vysvetľuje Moňok. Prioritou je podľa neho „zmeniť myslenie všetkých aktérov odpadového reťazca“.

Spaľovne sú podľa neho najdrahší systém nakladania s odpadmi  „Vykazujú hlavne vysoké investičné náklady, čo sa samozrejme musí premietnuť aj do výšky prevádzkových nákladov,“ tvrdí ochranár.

„Aby boli ekonomicky udržateľné, musia byť navrhnuté na veľkú kapacitu odpadov s kontinuálnou prevádzkou. Návratnosť investície sa pohybuje v desiatkach rokov (viaceré zdroje uvádzajú 20-30 rokov). To v lokalitách so spaľovňami vytvára veľký dopyt po odpadoch a brzdí rozvoj triedeného zberu a recyklácie (o aktivitách na predchádzanie vzniku odpadov a prípravy na opätovné použitie ani nehovorím),“ upozorňuje Moňok.

Spaľovne podľa Priateľov Zeme – SPZ nezvyšujú potenciálnu mieru recyklácie. „Spálený odpad nie je možné zarátavať do miery recyklácie komunálneho odpadu,“ hovorí Moňok.

Mechanicko-biologická alternatíva

Moňok upriamuje pozornosť na škváru a popolček, ktoré zostávajú po spálení odpadu. Treba ich tiež skládkovať. „Spaľovaním zmenšíme objem odpadu na približne desatinu pôvodného objemu a hmotnosť na asi tretinu pôvodnej hmotnosti odpadu,“ tvrdí environmentalista.

Viaceré štúdie tiež podľa neho poukazujú na to, že recyklácia dokáže ušetriť viac energie ako získať pri spálení odpadu. „Produkujú emisie skleníkových plynov a pre zdravie nebezpečných látok. Síce je to pomerne v malých množstvách, ale aj tak sú potenciálnym nebezpečenstvom pre ľudí a zvieratá. Neexistuje zanedbateľné riziko poškodenia zdravia – ako udávajú niektorí zástancovia spaľovania,“ hovorí Moňok.

Analytičky: Chýbajú dáta

Analytičky Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN) Ivana Maleš a Petra Cséfalvayová tiež pripomínajú, že najvyššou prioritou je predchádzanie, opätovné používanie a recyklácia. Tam by mali aj smerovať verejné prostriedky, nie na podporu skládkovania a spaľovania.

Energetické zhodnocovanie odpadov však považujú za jednu z alternatív pre prípad, že odpad už nemožno využiť ako zdroj materiálov, iba ako zdroj energie alebo tuhé alternatívne palivo pre cementárne.

„Ak obmedzíme skládkovanie na nulu pribudne nám odpad, ktorý nevieme efektívne spracovať či recyklovať z dôvodu, že ide o nerecyklovateľný odpad alebo recyklát, ktorý nie je možné umiestniť na trh. Preto ruka v ruke musí ísť riešenie situácie, čo sa nám na trh dostáva a čo je schopné byť efektívne aj ekonomicky zrecyklované, a čo nie je. Nemôžme použiť jedno riešenie na všetky problémy, ale začať riešiť problém komplexne,“ upozorňujú.

Čo sa týka nových kapacít, analytičkám chýba stratégia krajiny v oblasti nakladania so zmesovým komunálnym odpadom, ktorá by bola postavená na základe reálnych dát a prognóz na najbližších 10 až 20 rokov. „Kapacity skládok sa nám zapĺňajú. Miera recyklácie stúpa, ale v absolútnych číslach množstvá skládkovaného odpadu narastajú. Ak sa skládky zaplnia za najbližších desať rokov, čo budeme robiť potom?“ pýtajú sa Maleš a Cséfalvayová.

Keďže pravidlá pre skládkovanie sa neustále sprísňujú, musí sa Slovensko podľa nich rozhodnúť, ako bude postupovať. „V návrhu zákona o odpadoch je aj zákaz skládkovania neupraveného odpadu. Vieme, že pri mechanicko-biologickom dotrieďovaní vzniká odpad, ktorý nie je aplikovateľný na recykláciu alebo kompostovanie. Potrebujeme vedieť dáta, ktoré povedia koľko odpadu nám bude vznikať a na základe toho sa rozhodnúť či nám budú postačovať súčasné kapacity spaľovní a zariadení na energetické zhodnotenie odpadov,“ uzatvárajú analytičky.

Zdroj: euractiv.sk

K nízkouhlíkovej ekonomike sa Slovensko dostane obnovou budov

/v ,

Zvyšovanie energetickej hospodárnosti budov musí byť významnou súčasťou boja proti klimatickým zmenám. Malo by sa to premietnuť aj do nového programovacieho obdobia eurofondov.

Budovy sú dnes zodpovedné za 40 percent spotreby globálnej energie a s ňou spojenú produkciu skleníkových plynov. Hrajú preto kľúčovú rolu v znižovaní globálnych emisií. Spomedzi všetkých sektorov majú budovy dokonca najväčší potenciál v znižovaní globálnych emisií CO2.

Významnú úlohu, ktorú môže sektor budov zohrávať pri napĺňaní ambícií v oblasti klimatických zmien prostredníctvom portfólia už existujúcich riešení, popisuje nová štúdia Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA).

Dostupné technológie a opatrenia znižujúce energetickú náročnosť budov spolu s nízkouhlíkovou výrobou energie znížia emisie CO2 súvisiace s budovami o 87 percent do roku 2050, zatiaľ čo ich podlahová plocha sa na celosvetovej škále takmer zdvojnásobí. Takéto opatrenia zároveň prinesú zvýšenie komfortu a kvality vnútorného prostredia pre ich užívateľov. Podľa uvažovaného scenára prechodu by priame emisie z využívania fosílnych palív v budovách mali klesnúť do roku 2050 o 75 percent, čo predstavuje výraznejšie zníženie percentuálneho podielu ako vo väčšine ostatných sektorov.

Najlepší čas je teraz

Na prechod k trvalo udržateľnému sektoru budov neexistuje lepší čas než teraz, hovoria autori medzinárodnej štúdie. Pokiaľ s prechodom k vysoko energeticky účinným budovám nezačneme čo najskôr, môže naša spoločnosť pocítiť výrazné ekonomické dopady.

Odkladanie podpory vysoko energeticky efektívnych budov o desať rokov by malo za následok až 3 500 Mtoe dodatočnej spotreby energie v budovách a viac ako 2 gigatony dodatočných emisií CO2, čím by sa globálne výdavky na budovy zvýšili o viac ako 2,5 bilióna amerických dolárov do roku 2050. Na druhej strane by akčné kroky vlád, ktoré podporia udržateľný sektor budov, celosvetovo ušetrili až 4,8 bilióna dolárov v priebehu najbližších 30 rokov.

Realizácia vysoko energeticky efektívnych budov si vyžaduje, aby sa ročné kapitálové toky v nasledujúcom desaťročí zvýšili v priemere o 27 miliárd dolárov. To je relatívne malý prírastok k výške 4,9 bilióna dolárov, ktorý sa každoročne investuje do budov na celom svete už dnes. Nárast investícií do čistej energie v konečnom dôsledku prinesie úspory v globálnej ekonomike a zníži výdaje domácností na energie na polovicu.

Pre prechod k trvalo udržateľným budovám je rozhodujúci vplyv vládnych politík, regulácií a podporných nástrojov. Jasná politická podpora zabezpečí jednoduchší prístup k financiám, zníži riziko pre investícií do úsporných budov a rozšíri dostupnosť trhových mechanizmov, ktoré znižujú prekážky v prechode na čistú energiu.

Cesta pre Slovensko

Závery štúdie Medzinárodnej energetickej agentúry sa zhodujú so zisteniami nízkouhlíkovej štúdie, ktorú pre Slovensko vypracovala Svetová banka v spolupráci s Inštitútom environmentálnej politiky. Štúdia má slúžiť ako hlavný podkladový dokument pre prípravu Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050.

Najdôležitejší zdroj úspor energie na Slovensku identifikovala štúdia práve v sektore budov. Zároveň hovorí, že najdôležitejším politickým cieľom do roku 2030 musí byť pre Slovensko v nízkouhlíkovej transformácií obnova existujúceho fondu budov spojená so zvyšovaní ich energetickej efektívnosti. Sektor budov musí byť v najbližšom desaťročí jasnou prioritou pre vládne politiky v prechode na nízkouhlíkovú ekonomiku.

Pre Slovensko je momentálne dôležitá tvorba a nastavovanie nového programovacieho obdobia európskych fondov (2021 – 2027), do ktorého by sa výsledky nízkouhlíkovej štúdie mali premietnuť. Európske prostriedky dnes tvoria väčšinu investícií do obnovy či výstavby verejných budov na Slovensku. Pokiaľ budeme v budúcnosti požadovať od stavebníkov plnenie prísnejších požiadaviek na energetickú hospodárnosť, musíme na základe princípu „štát má ísť príkladom“ obnovovať a stavať verejné budovy vo vysokom energetickom štandarde už teraz.

Pri nastavovaní podmienok nových operačných programov je preto dôležité myslieť na to, aby sme verejné financie smerovali do skutočne optimálnej obnovy budov, ktorá by dosiahla vysokú (nielen minimálnu) úroveň energetickej hospodárnosti, bola adaptovaná na klimatické zmeny, zabezpečila komplexnú kvalitu vnútorného prostredia a využívala prvky udržateľnosti. Je rovnako potrebné zabezpečiť podporu výstavby budov s takmer nulovou potrebou energie, ktoré majú byť u nás povinné pre všetkých stavebníkov od roku 2021.

Zdroj: euractiv.sk

Slovákom na životnom prostredí záleží

/v

Takmer tri štvrtiny mladých Slovákov robia opatrenia na ochranu životného prostredia. Vyplýva to z prieskumu Rady mládeže Slovenska (RmS).

Mladí ľudia sa podľa prieskumu snažia najmä šetriť energiu, podpisovať online petície či bojkotovať výrobky pre etické, politické alebo iné dôvody. Z prieskumu tiež podľa výskumnej pracovníčky RmS Kataríny Čavojskej vyplýva, že do aktivít na ochranu životného prostredia sa zapájajú skôr mladí, ktorí majú skúsenosť s členstvom v mládežníckej organizácii a s dobrovoľníctvom. Prieskum sa realizoval na vzorke 1000 respondentov vo veku od 15 do 24 rokov.

K ochrane životného prostredia vládu vyzvalo aj opozičné hnutie OĽaNO. „Veríme, že sa nám spolu podarí ochrániť bohatstvo, ktoré Slovensko má v čistej vode, sviežom vzduchu a pôde, ktorá prináša zdravú úrodu. Podarí sa to, keď sa o to každý z nás bude snažiť tam, kde práve môže,“ uviedlo v súvislosti s piatkovým protestom.

Zdroj: TASR

Jednoduché tipy ako žiť bez odpadu

/v

Prinášame vám preto pár tipov ako zredukovať odpad v našom živote. Tak pre začiatočníkov, ako aj pre odvážnejších. Netreba sa pritom vracať do 19-teho storočia. Už dnes žijú na svete milióny ľudí, ktorí sa rozhodli spraviť niečo pre čistejšiu planétu a neprodukujú takmer žiadny odpad. 

Celosvetovo dokonca budujú komunitu, v ktorej odporúčajú ako redukovať odpad či vyhlasujú výzvy pre začiatočníkov. Je ňou napríklad aj výzva “Plastic Free July”, teda júl bez plastov. Cieľom akcie, ktorej sa minulý rok zúčastnilo viac ako milión ľudí zo 130 krajín sveta je na začiatku mesiaca vysypať kôš s plastom a postupne sledovať ako ho za mesiac zapĺňate. 

Ak sa rozhodnete zapojiť do výzvy, alebo len tak chcete začať so znižovaním odpadu, ktorý produkujete začnite zľahka a vylúčte tieto plasty:

a) jednorazové tašky – na nákupy v supermarkete si noste vlastné papierové, alebo látkové tašky;

b) plastové fľaše – nahraďte ich fľašou z bohatej ponuky sklenených, alebo plechových fliaš;

c) plastové poháre na kávu, alebo pivo – berte si so sebou vlastnú termosku, alebo pohár

d) slamky – ak si potrpíte na pitie cez slamku, kúpte si kovovú.

Pre odvážnejších ponúka výzva pokročilejšiu úroveň, ktorá zahŕňa vylúčenie všetkých jednorazových plastových obalov:

– nekupujte balenú zeleninu a ovocie

– vylúčte plastové vrecúška

– nepoužívajte plastový príbor

– neobjednávajte si jedlo z donášky (donesú ho v plastovom obale)

– do reštaurácie si doneste vlastný obal v prípade, ak si chcete zvyšok jedla nechať zabaliť

– kupujte používané stroje z blšieho trhu namiesto nových v plastových obaloch

– kupujte zubné kefky z obnoviteľných materiálov (drevo)

– kúpte si kovový holiaci strojček s vymeniteľnou žiletkou namiesto jednorazového plastového, prípadne poloplastového s vymeniteľnou hlavicou

– namiesto výživových doplnkov z lekárne v plastovom obale kupujte kvalitné bezobalové ovocie a zeleninu

– vyrábajte si domácu kozmetiku či mydlo vo vlastnej sklenenej dóze namiesto tej v plastovej fľaši z obchodu. Prípadne kupujte kozmetiku v špeciálnom bezobalovom obchode do vlastnej dózy.

Aj keď plast najviac zaťažuje životné prostredie nie je od veci znížiť produkciu ďalších typov odpadu

– nahraďte papierové vreckovky a utierky plátenými;

– na odličovanie použite namiesto vatového tampóna hubku z morskej huby;

– morskú hubu tiež môžete použiť ako špongiu, alebo hubku na riad, prípadné použite vysušenú tekvicu lufa;

– nenakupujte oblečenie ihneď ako sa staré roztrhá, radšej ho zašite, prípadne kupujte v second hande;

– na Silvestra alebo narodeniny si odpustite zábavnú pyrotechniku;

– darčeky baľte do prebytočného novinového papiera namiesto špeciálneho baliaceho;

– ak je to možné odhláste sa z odoberania reklamných letákov.

Do výbavy skúseného zero wastera, teda človeka, ktorý neprodukuje odpad patrí aj kompostovanie biologického odpadu či dokonca nakupovanie ovocia a zeleniny na samozbere a podpora lokálnych surovín. Ich produkcia či doprava vytvára tak uhlíkovú stopu, ako aj produkuje ďalší odpad, ktorý síce nemáte doma, no je na našej spoločnej planéte.

Zdroj:

Tetrov hlucháň bije na poplach

/v ,

Ochranári varujú, že ťažba dreva ohrozuje populáciu vtákov. Slovensko už čelí konaniu pre porušenie európskeho práva. 

Masívna ťažba v slovenských lesoch ničí biotopy, a tým aj populáciu tetrova hlucháňa. Tvrdia to ochranárske organizácie OZ PRALES, slovenská pobočka Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) a Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko.

Zároveň upozorňujú, že ich obavy potvrdila aj Európska komisia, ktorá poslala Slovensku v júli formálnu výzvu. Týka sa nedostatočnej ochrany prírody, ktorá spôsobuje výrazný pokles počtu vtáctva.

Ministerstvo životného prostredia reagovalo, že novelu zákona o ochrane prírody, ktorú požadujú ochranári, už pripravuje.

Slovensku chýbajú predpisy

Komisia zverejnila 19. júla pravidelný mesačný súbor rozhodnutí o prípadoch porušenia európskej legislatívy. Slovensko dostalo od exekutívy štyri formálne výzvy, z ktorých jedna sa týka nedostatočnej ochrany prírody, čo spôsobuje výrazný pokles počtu vtáctva.

Na základe európskych smerníc o vtákoch a biotopoch vznikla celoúnijná sieť chránených území Natura 2000. Podľa týchto právnych predpisov sa pred schválením plánov obhospodarovania lesov a ťažby dreva v chránených územiach musia posúdiť ich dôsledky.

V slovenských právnych predpisoch takéto ustanovenia chýbajú, čo podľa európskej exekutívy viedlo k zníženiu stavov populácie tetrova hlucháňa.

Pre hlucháňa môže byť neskoro

Od vstupu Slovenska do Európskej únie v roku 2004 počty tetrova hlucháňa klesli o polovicu.

Slovensko podľa informácií Komisie neprijalo pre tento druh osobitné ochranné opatrenia, ktoré sa vyžadujú podľa smernice o vtákoch. Na odpoveď máme dva mesiace. V opačnom prípade sa Komisia môže rozhodnúť, že zašle Slovensku odôvodnené stanovisko.

„To by znamenalo, že Slovensko svojimi krokmi Komisiu nepresvedčilo o dostatočnom riešení uvedených problémov a môže to viesť až ku konaniu pred Súdnym dvorom (Európskej únie). Veríme však, že sa tomuto Slovensko vyhne a prijme kroky skôr, ako o nich bude rozhodovať súd. Takýto súdny proces môže trvať roky, avšak pre záchranu hlucháňa v niektorých územiach v tom čase už môže byť neskoro. Pre jeho záchranu je najvyšší čas konať teraz,“ hovorí Jozef Ridzoň zo SOS/BirdLife Slovensko.

Vláda schválila programy ochrany

„Slovensko komunikuje s Európskou komisiou v tejto záležitosti a v súčasnosti pre ňu pripravujeme stanovisko. Pre korektnosť postupov nezvykneme k formálnym výzvam Komisie poskytovať médiám podrobnejšie informácie,“ reagoval hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.

Hovorca však dodal, že envirorezort „v posledných dvoch rokoch prijíma konkrétne opatrenia, ktorých cieľom je dôsledne zabezpečiť ochranu ohrozených druhov živočíchov vrátane tetrova hlucháňa ako aj území, na ktorých sa nachádzajú.“

Spresnil, že v posledných mesiacoch vláda schválila celkovo 13 programov starostlivosti o chránené vtáčie územia. „Rovnako minulý rok boli vypracované programy záchrany pre hlucháňa hôrneho, sokola červenonohého a jasoňa červenookého,“ spresnil Ferenčák. Dodal, že ministerstvo chystá novelu zákona o ochrane prírody.

Zdroj: euractiv.sk

Ovzdušie nad Európou možno považovať za znečistené

/v ,

Z aktualizovaných údajov a informácií, ktoré uverejňuje Európska environmentálna agentúra (EEA), vyplýva, že napriek slabým zlepšeniam znečistenie ovzdušia naďalej prekračuje limity a hodnoty Európskej únie a Svetovej zdravotníckej organizácie. Znečistenie ovzdušia stále predstavuje nebezpečenstvo pre ľudské zdravie a životné prostredie.

Ako sa uvádza v správe EEA Kvalita ovzdušia v Európe – správa 2018en, k hlavným zdrojom znečistenia v Európe patrí cestná doprava, najmä pokiaľ ide o škodlivé znečisťujúce látky, ako je oxid dusičitý a tuhé častice. Emisie z poľnohospodárstva, energetiky, priemyslu a domácností tiež prispievajú k znečisťovaniu ovzdušia. V správe sa uvádzajú najnovšie oficiálne údaje o kvalite ovzdušia oznámené v roku 2016 z viac ako 2 500 monitorovacích staníc v celej Európe.

Znečistenie ovzdušia má veľký vplyv na zdravie

Zdravie ľudí najviac poškodzujú tuhé častice (PM), oxid dusičitý (NO2) a prízemný ozón (O3). Najmä v mestských oblastiach sú Európania dlhodobo vystavení negatívnemu vplyvu vysokej koncentrácie látok znečisťujúcich ovzdušie. Znečistenie ovzdušia má veľký dosah aj na ekonomiku, prispieva k skracovaniu života, zvyšovaniu nákladov na zdravotnú starostlivosť a znižovaniu produktivity v celom hospodárstve v podobe stratených pracovných dní kvôli práceneschopnosti v dôsledku zlého zdravotného stavu. Znečistenie ovzdušia negatívne vplýva aj na ekosystémy, poškodzuje pôdu, lesy, jazerá a rieky a znižuje poľnohospodárske výnosy.

Vďaka politikám v minulosti i súčasnosti, ako aj technologickému pokroku sa v znižovaní negatívneho vplyvu zaznamenal pokrok, ktorý je síce pomalý, ale sústavný. Z aktualizovaných odhadov zo správy vyplýva, že koncentrácie častíc PM2.5 zapríčinili približne 422 000 predčasných úmrtí v 41 európskych krajinách v roku 2015, z nich asi k 391 000 došlo v 28 členských štátoch EÚ. Zo širšieho posúdenia po rok 1990 v tohtoročnej správe spätne vyplýva, že ročný počet predčasných úmrtí zapríčinených časticami PM2.5 sa znížil približne o pol milióna, a to zásluhou vykonávania európskych politík v oblasti kvality ovzdušia a zavedenia opatrení na vnútroštátnej a miestnej úrovni, ktoré viedli napríklad k zníženiu emisií z automobilov, priemyslu a energetiky.

Ďalšie hlavné zistenia

Tuhé častice: Pokiaľ ide o častice PM2.5 (tuhé častice s priemerom 2,5 mikrometrov alebo menej), percentuálny podiel mestského obyvateľstva v EÚ-28 vystaveného týmto časticiam bol v roku 2016 na úrovni 6 %, čo je pokles oproti 7 % v predchádzajúcom roku. Približne 74 % mestského obyvateľstva EÚ však bolo vystavených koncentráciám vyšším ako je prísnejšia hodnota v usmerneniach WHO. Podľa odhadov v roku 2015 v dôsledku vystavenia časticiam PM2,5 predčasne zomrelo 422 000 osôb v 41 krajinách.

Oxid dusičitý: Ročná limitná hodnota pre NO2 sa v celej Európe stále výrazne prekračuje. V roku 2016 žilo 7 % mestského obyvateľstva EÚ-28 v oblastiach s koncentráciami presahujúcimi ročnú limitnú hodnotu EÚ a hodnotu podľa usmernení WHO. Je to pokles oproti 9 % v roku 2015. Podľa odhadov v roku 2015 v dôsledku vystavenia NO2predčasne zomrelo 79 000 osôb v 41 európskych krajinách.

Prízemný ozón: Približne 12 % mestského obyvateľstva EÚ-28 bolo vystavených úrovniam O3 vyšším ako cieľová hodnota EÚ v roku 2016, čo predstavuje významný pokles oproti roku 2015 (30 %). Percentuálny podiel je však stále vyšší ako 7 % zaznamenaných v roku 2014. Približne 98 % bolo vystavených takej úrovni týchto častíc, ktorá presahuje prísnejšiu hodnotu podľa usmernení WHO. Odhaduje sa, že v roku 2015 predčasne zomrelo 17 700 osôb v 41 európskych krajinách v dôsledku vystavenia ozónu.

Nové vydanie publikácie EEA Briefing, v ktorej sa vysvetľuje posudzovanie zdravotných rizík 

Publikácia Posudzovanie zdravotných rizík v dôsledku znečistenia ovzdušia EEAen, ktorá bola tiež dnes uverejnená, prináša podrobný prehľad spôsobu, akým EEA pripravuje ročný odhad vplyvu kvality ovzdušia na zdravie, kde sa kvantifikuje vplyv znečistenia ovzdušia na zdravie obyvateľstva.

Znečistenie ovzdušia vplýva na zdravie rôznorodo, od zápalu pľúc až po predčasné úmrtia. Pri posudzovaní zdravotných rizík agentúra vybrala úmrtnosť ako kvantifikovateľný zdravotný dôsledok, keďže sa dá najspoľahlivejšie preukázať. Úmrtnosť v dôsledku vystavenia znečistenému ovzdušiu sa definuje ako „predčasné úmrtie“ a ako „stratené roky života“. Pod odhadovanými vplyvmi na zdravie sa v správe agentúry o kvalite ovzdušia rozumejú také vplyvy, ktoré je možné pripísať vystaveniu PM2,5, NO2 a O3 v Európe v roku 2015. Odhady vychádzajú z informácií o znečistení ovzdušia, demografických údajov a vzťahu medzi vystavením koncentráciám znečisťujúcich látok a konkrétnymi výsledkami v oblasti zdravia. Odhady poskytujú mieru všeobecného vplyvu znečistenia ovzdušia v rámci danej populácie a napríklad nemôžu byť pripísané konkrétnym osobám, ktoré žijú na určitom geografickom mieste.

Poznámka k odhadom predčasných úmrtí

Vplyvy odhadované pre rôzne znečisťujúce látky sa nemôžu jednoducho spočítať na určenie odhadovaného celkového vplyvu na zdravie, ktorý možno pripísať vystaveniu. Napríklad: keďže koncentrácie PM2.5 a NO2 (niekedy významne) úzko súvisia, ich odhadované vplyvy nemožno sčítať, lebo by to mohlo viesť k dvojitému započítaniu.

Zdroj: eea.europa.eu