Archive for category: Analýza OZE v PLSR

Pestovanie rýchlo rastúcich drevín (r. r. d.) s krátkou rubnou dobou na poľnohospodárskej pôde pre produkciu biomasy na energetické a priemyselné využitie

Niektoré druhy rastlín vyznačujúce sa rýchlym
rastom alebo kvalitou produkovaného oleja je možné pestovať za účelom ich budúceho energetického využitia. Tzv. energetické rastliny sa využívajú podobne ako ostatné druhy biomasy (napr. drevo alebo slama) na výrobu tepla, elektriny, ale aj kvapalných palív použiteľných v doprave.  Vzhľadom na značnú
nadprodukciu poľnohospodárskych produktov v Európe a USA, často vyvolávajúcu potreby dotácií farmárom za nevyužívanie pôdy, existuje snaha využiť túto pôdu na takéto účely. V Európskej Únii sa predpokladá, že až 20-40 miliónov hektárov pôdy bude v blízkej budúcnosti nadbytočnej z hľadiska produkcii potravín,
ktorá prichádza do úvahy na pestovanie energetických rastlín. Pre pestovanie energetických rastlín je možné využívať nielen pôdu vyňatú z produkcie poľnohospodárskych plodín, ale aj pôdu menej kvalitnú napr. okolo ciest alebo kontaminovanú.

Energetické plantáže
Ich vznik sa datuje do
r. 1967, keď Daniel K. Ludvig kúpil viac ako 15 tisíc km2 pôdy pri rieke Rio Jari na pestovanie rýchlorastúcich drevín.
Definujú sa ako intenzívne plantáže s krátkou rubnou dobou (short-rotation intensive cultures – SRIC) ako agronomické systémy, vyžadujúce si mechanickú prípravu pôdy, aplikáciu hnojív,
závlahy a systematickú kontrolu voči plevelom a hmyzím škodcom. Zároveň sa predpokladá komplexná mechanizácia týchto operácii. Zdá sa, že tento spôsob využívania biomasy drevín je aj v našich podmienkach veľmi perspektívny a rozhodne si zasluhuje väčšiu pozornosť.

Čo
sú to výmladkové plantáže r. r. d. alebo ako si vypestovať “poľné drevo”
Od ropnej krízy v roku 1971 sa v západnej Európe i v niektorých oblastiach Severnej Ameriky sa začína na poľnohospodárskej pôde využívať nový systém hospodárenia, ktorého zmyslom je produkcia rastlinnej hmoty – biomasy,
presnejšie fytomasy.  Produkčné porasty, ktoré k tomuto účelu využívajú takzvaných rýchle rastúcich drevín, sú označované ako výmladkové plantáže rýchle rastúcich drevín (r. r. d.), prípadne energetické plantáže, energetický les (anglicky: short rotation coppice, energy plantation, energy forest). Neoddeliteľnou
súčasťou produkčného systému sú i reprodukčné porasty určené k produkcii sadivového materiálu.

Hlavné dôvody pre zavedenie tohoto systému v hospodársky vyspelých krajinách sú:

• využitie poľnohospodárskej pôdy pre nepotravinársku produkciu a zaistenie mimoprodukčných
  funkcií poľnohospodárstva,

• rozvoj poľnohospodárskych oblastí (nové pracovné miesta, posilnenie miestnej ekonomiky – peniaze za energiu ostávajú v regiónu, prichádzajú investície do nových technológií),

• zníženie znečištenia ovzdušia náhradou
  fosílnych palív (zníženie pokút za emise, splnenie medzinárodných dohôd),

• strategické zníženie závislosti na dovozu fosílnych palív a zlepšenie obchodnej bilancie štátu.

Vo výskume i v praxi bolo overené, že výmladkové plantáže
r. r. d. môžu pôsobiť pozitívne na okolitú krajinu a životné prostredie človeka (napr. na regeneráciu ornej pôdy, zvyšovanie biodiverzity krajiny, stabilizáciu hydrologického režimu). Z hľadiska ochrany životného prostredia je veľmi výhodné pestovanie vŕb. Je ich totiž možné použiť na čistenie vôd v tzv.
biologických čističkách. Na každom hektári je možné každý rok ekologicky zlikvidovať 10-20 ton odpadových vôd a kalov. Spojenie funkcie biologickej čističky a energetickej rastliny robí z vŕb unikátny biologický druh.

Z hľadiska biologického je produkcia drevnej biomasy založená na schopnosti niektorých
drevín a ich klonov (napr. topoľov a vŕb) rásť v prvých rokoch po výsadbe veľmi rýchlo (ročné výškové prírastky 2–3 metre) a súčasne na ich obdivuhodné regeneračné výmladkové schopnosti po odrezaní nadzemnej časti (výškové prírastky v prvom roku po odrezaní dosahujú až 5 metrov).
Dôležitou vlastnosťou väčšiny
drevín odporúčaných pre výmladkové plantáže je ľahké vegetatívne množenie potomstiev, ktoré sa vykonáva rezkami produkovanými v dreve matečníc r. r. d.
Na rozdiel od známych lesníckych lignikultúr topoľov, ktoré sú zberané po 15–30 rokoch rastu, výmladkové plantáže r. r. d. na poľnohospodárskej pôde sú
zberané vo veľmi krátkej dobe (tzv. minirotácia) 3–7 rokov, ktorú je možné opakovať niekoľkokrát po sebe bez nutnosti novej výsadby.

Počiatky bioplynovej techniky v európskom poľnohospodárstve sa zaznamenali až po druhej svetovej vojne. Technická úroveň (zvlášť miešadiel substrátu) a konkurencia nízkych cien ropy však ešte v tom čase
spôsobili útlm záujmu o výrobu bioplynu – aj napriek tomu, že už boli známe výhody lepšej kvality organického hnojiva. Rozvoj výroby bioplynu si vynútila až ropná kríza začiatkom 70. rokov minulého storočia, ako aj rozšírenie hnojového hospodárstva so známymi prednosťami.

V poľnohospodárskej BPS (bioplynovej stanici, najlepšie situovanej priamo v areály farmy, je možné spracovávať hnoj (zmes exkrementov), hnojovicu (zmes exkrementov, vody a zvyškov krmiva) a odpady z rastlinnej výroby. Využitím odpadných materiálov sa odstraňuje zápach na farme a znižujú sa emisie
metánu do ovzdušia. Ďalšou výhodou je, že vznikajúci digestát sa môže využiť ako kvalitné nezapáchajúce hnojivo priamo na farme.

Bioplynový potenciál v hnoji závisí na obsahu sušiny a na zložení a strávení potravy. K hnoju sa môžu
pridať aj zvyšky z kuchyne, použitý rastlinný olej, lístie a pod. Pri využívaní rastlinnej siláže sa čas od času pridáva do fermentora malé množstvo hovädzieho hnoja pre obnovenie bakteriálnej kultúry.

Bioplynové stanice
predstavujú pre poľnohospodárstvo stabilný zdroj príjmu z predaja elektrickej energie do rozvodnej siete, prípadne môžu vzniknutú energiu využívať pre chod družstva, či už elektrinu alebo teplo napríklad na ohrev vody.

 Najlepšie využitie fermentačného odpadu je používať
ho ako organické hnojivo, kvôli nasledovným dôvodom:

• znížený zápach,
• pokles emisií skleníkových plynov,
• znížený obsah patogénov,
• klíčivosť semien burín,
• plodiny ľahšie využijú
  živiny,
• substrát je biologicky stabilizovaný.

V súčasnosti sa v regióne Orava bioplyn v rámci Roľníckeho poľnohospodárskeho družstva využíva len v obci Zuberec. V areáli majú postavenú malú bioplynovú stanicu, čím sú veľmi dobrým príkladom pre
ostané družstvá.

Pri osvetlení v exteriéri je často nutné ešte pred výstavbou zvážiť, kam umiestnite elektrické rozvody a káble. Moderné osvetľovacie systémy však v súčasnosti ponúkajú nové možnosti a pokiaľ sa rozhodnete pre
solárne svietidlo, ušetríte značné základy na energiu.

Cieľová skupina	Majitelia chát a rodinných domov so záhradou, altánkom, bazénom príp. jazierkom, obce, správcovia parkov, cintorínov, záhradkárske osady
Vstupná investícia	od 2 EUR v závislosti od vybavenia solárneho svietidla. Lampa s detektorom pohybu stojí od 60 EUR.
Úspora	až 80 % energie

Úsporné žiarivky a LEDky postupne nahrádzajú klasické
žiarovky, ktoré usporia až 80 % elektrickej energie. Samostatnou kategóriou v nových trendoch osvetlenia tvoria solárne lampy. Napríklad v súčasnosti sa stali bežnou súčasťou infraštruktúry v západnej Európe, USA alebo v Ázii, kde ich využívajú dokonca aj pri verejnom osvetlení.

Princíp fungovania

V solárnom svietidle sa nachádza batéria, ktorej životnosť ja až 20 rokov. Dobíja sa pomocou relatívne malého panelu, ktorý upevníte priamo k svietidlu alebo na mieste s dostatočnou intenzitou svetla.
Panel býva spravidla voľne nastaviteľný.

Ani tieň tak nepredstavuje pre solárne svietidlo problém. Stačí, ak je panel prepojený s akumulátorom svetla a je umiestnený na mieste dopadu slnečného žiarenia. Systém so samostatnou solárnou jednotkou,
oddelenou od svetelného zdroja, vám umožní osvetliť priestor, ktorý potrebujete.
Samozrejme, aby svietidlo v priebehu tmy fungovalo dostatočne dlho, akumulátor musí niekoľko hodín čerpať denné svetlo. Pokiaľ sa nabije dostatočne, svietidlo môže svietiť až 12 hodín.

Inštalácia je jednoduchá

Slnečná energia predstavuje prakticky neobmedzený zdroj energie. Solárne svietidlo je tak vo svojej podstate najúspornejší typ osvetlenia, ktoré nepotrebuje k prevádzke žiadnu elektrickú energiu. Jeho inštalácia je
nenáročná, iba ho jednoducho upevníte do zeme alebo na stenu (mnohé stačí do zeme len zapichnúť). Svietidlá sú vyrobené z odolných materiálov a nové technológie garantujú niekoľkoročnú životnosť.
Intenzita svetla je porovnateľná s klasickými záhradnými lampami a okrem toho, že sú ekologické, prinášajú
zaujímavú finančnú úsporu. Treba si však dať pozor na ich umiestnenie, pretože počas dňa by mali načerpať čo najviac denného svetla. Solárny panel by mal preto smerovať na juh.

Senzorové solárne svietidlá

Senzorové svetlá majú infračervené snímače, ktoré vo dne aj v noci registrujú náhle výkyvy tepla spôsobené osobou alebo autom. Po takom impulze sa svetlo automaticky zapne na časový interval, ktorý si pri inštalácii navolíte. Vďaka detektoru pohybu sa zas svietidlo rozsvieti vtedy, ak zaznamená vo
svojom okolí pohyb v tme.

Reguláciou svetla zabezpečíte, že svietidlá nebudú zbytočne aktívne celú noc, ale iba vtedy, keď ich budete skutočne potrebovať. Zamedzíte tým aj vybitiu batérie. Úplne postačí, ak nastavíte záber senzoru na vami požadovanú
vzdialenosť. Niektoré lampy dokážu vďaka viacsenzorovému optickému systému sledovať dokonca uhol 360°, tzn. celé okolie.

Výhody a nevýhody solárnych lámp

Výhody	Nevýhody
moderné lampy ponúkajú automatické vypnutie a zapnutie pri stmievaní a rozvidnievaní, resp. pri zaznamenaní pohybu využitie v lokalitách bez elektrickej prípojky nízka spotreba elektrickej energie	správna orientácia svietidla, resp. solárneho panelu, aby sa zabezpečilo dostatočné nabitie článku

Solárne lampy
môžete použiť tam, kde nie je vybudovaný prívod elektrickej energie. Ide tak o ich veľkú výhodu oproti klasickému osvetleniu. Na niektorých miestach je totiž nákladné zriadiť elektrickú prípojku, a preto je solárne osvetlenie často najvhodnejšou alternatívou.

Niektoré modernejšie modely svietidiel sú vybavené elektrickým adaptérom. Ten sa však používa len v prípade, že by dobíjanie cez solárny panel nebolo postačujúce alebo pokiaľ napätie v batérii klesne pod požadovanú hodnotu.

Solárne lampy aj pre verejné
osvetlenie

Klasickými solárnymi svietidlami možno osvetliť záhradu, záhradné jazierko alebo bazény. Stolové solárne lampy sú vhodné na osvetlenie záhradných altánkov, stolov alebo terás a zabudovaný akumulátor umožní pri plnom nabití až dvanásťhodinovú
prevádzku.

Slnečná energia sa však začína využívať aj pri verejnom osvetlení miest a obcí. Základom solárnych lámp je solárny modul (panel), ktorý dodáva potrebnú energiu. Potrebu dodávky a odberu energie napr. v noci rieši pripojený akumulátor. Princíp
fungovania je teda podobný ako pri osvetlení exteriéru – záhrad, altánkov a bazénov.

Dĺžka samostatnej prevádzky býva pri verejnom osvetlení jedným z najdôležitejších parametrov. Tá závisí nielen od výkonu panelov a kapacity batérie, ale aj od kvality
riadiacej jednotky a príkonu. Práve preto sa tu najčastejšie využíva LED technológia, ktorá i pri spotrebe 10 – 20 W zaistí dostatočné osvetlenie ako tradičné lampy.

Zdroj:
http://www.energia.sk/otazka/obnovitelne-zdroje/solarne-osvetlenie-usetri-az-80-energie/6045/

Eko-Centrum, o.z. a gmina Oświęcim už pomerne dlhú dobu sledujú a zaznamenávajú čoraz vyšší záujem zo strany samospráv, no aj bežných ľudí o obnoviteľné zdroje energie. Častokrát sa stretávame s
otázkami, ktorý z OZE by bol pre nich ten najvhodnejší, ekonomicky dostupný a rentabilný. Z týchto informácií vyvstal dopyt po zmapovaní využívania a potenciálu obnoviteľných zdrojov energie, o syntézu informácií s touto problematikou jednoducho a prehľadne usporiadanú do ucelenej publikácie, ktorá by
pojednávala o tom, do akej miery sa OZE v prihraničnom regióne využívajú, kde je vhodné umiestniť aký zdroj využívajúci OZE podľa geologických, geografických, klimatických, sociologických, morfologických predpokladov toho – ktorého územia.

Hlavnými aktivitami projektu
budú:

• Vypracovanie Odbornej expertízy pre uplatnenie potenciálu bioplynových technológií na slovenskej časti poľsko-slovenského prihraničia
• Vypracovanie Odbornej expertízy pre uplatnenie potenciálu vodnej energie na slovenskej časti územia
  poľsko-slovenského prihraničia
• Vypracovanie Odbornej expertízy pre uplatnenie technológii na spracovanie a využívanie biomasy vo verejných budovách
• Vypracovanie Publikácie o možnostiach využívania obnoviteľných zdrojov energie v podmienkach poľsko-slovenského prihraničia (syntéza
  predchádzajúcich expertíz)

Projekt je spolufinancovaný v rámci Euróskeho fondu regionálneho rozvoja, Operačného programu PL – SK 2007-2013, Fondu Mikroprojektov a vlastných zdrojov.