Tetrov hlucháň bije na poplach

/v ,

Ochranári varujú, že ťažba dreva ohrozuje populáciu vtákov. Slovensko už čelí konaniu pre porušenie európskeho práva. 

Masívna ťažba v slovenských lesoch ničí biotopy, a tým aj populáciu tetrova hlucháňa. Tvrdia to ochranárske organizácie OZ PRALES, slovenská pobočka Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) a Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko.

Zároveň upozorňujú, že ich obavy potvrdila aj Európska komisia, ktorá poslala Slovensku v júli formálnu výzvu. Týka sa nedostatočnej ochrany prírody, ktorá spôsobuje výrazný pokles počtu vtáctva.

Ministerstvo životného prostredia reagovalo, že novelu zákona o ochrane prírody, ktorú požadujú ochranári, už pripravuje.

Slovensku chýbajú predpisy

Komisia zverejnila 19. júla pravidelný mesačný súbor rozhodnutí o prípadoch porušenia európskej legislatívy. Slovensko dostalo od exekutívy štyri formálne výzvy, z ktorých jedna sa týka nedostatočnej ochrany prírody, čo spôsobuje výrazný pokles počtu vtáctva.

Na základe európskych smerníc o vtákoch a biotopoch vznikla celoúnijná sieť chránených území Natura 2000. Podľa týchto právnych predpisov sa pred schválením plánov obhospodarovania lesov a ťažby dreva v chránených územiach musia posúdiť ich dôsledky.

V slovenských právnych predpisoch takéto ustanovenia chýbajú, čo podľa európskej exekutívy viedlo k zníženiu stavov populácie tetrova hlucháňa.

Pre hlucháňa môže byť neskoro

Od vstupu Slovenska do Európskej únie v roku 2004 počty tetrova hlucháňa klesli o polovicu.

Slovensko podľa informácií Komisie neprijalo pre tento druh osobitné ochranné opatrenia, ktoré sa vyžadujú podľa smernice o vtákoch. Na odpoveď máme dva mesiace. V opačnom prípade sa Komisia môže rozhodnúť, že zašle Slovensku odôvodnené stanovisko.

„To by znamenalo, že Slovensko svojimi krokmi Komisiu nepresvedčilo o dostatočnom riešení uvedených problémov a môže to viesť až ku konaniu pred Súdnym dvorom (Európskej únie). Veríme však, že sa tomuto Slovensko vyhne a prijme kroky skôr, ako o nich bude rozhodovať súd. Takýto súdny proces môže trvať roky, avšak pre záchranu hlucháňa v niektorých územiach v tom čase už môže byť neskoro. Pre jeho záchranu je najvyšší čas konať teraz,“ hovorí Jozef Ridzoň zo SOS/BirdLife Slovensko.

Vláda schválila programy ochrany

„Slovensko komunikuje s Európskou komisiou v tejto záležitosti a v súčasnosti pre ňu pripravujeme stanovisko. Pre korektnosť postupov nezvykneme k formálnym výzvam Komisie poskytovať médiám podrobnejšie informácie,“ reagoval hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.

Hovorca však dodal, že envirorezort „v posledných dvoch rokoch prijíma konkrétne opatrenia, ktorých cieľom je dôsledne zabezpečiť ochranu ohrozených druhov živočíchov vrátane tetrova hlucháňa ako aj území, na ktorých sa nachádzajú.“

Spresnil, že v posledných mesiacoch vláda schválila celkovo 13 programov starostlivosti o chránené vtáčie územia. „Rovnako minulý rok boli vypracované programy záchrany pre hlucháňa hôrneho, sokola červenonohého a jasoňa červenookého,“ spresnil Ferenčák. Dodal, že ministerstvo chystá novelu zákona o ochrane prírody.

Zdroj: euractiv.sk

Ovzdušie nad Európou možno považovať za znečistené

/v ,

Z aktualizovaných údajov a informácií, ktoré uverejňuje Európska environmentálna agentúra (EEA), vyplýva, že napriek slabým zlepšeniam znečistenie ovzdušia naďalej prekračuje limity a hodnoty Európskej únie a Svetovej zdravotníckej organizácie. Znečistenie ovzdušia stále predstavuje nebezpečenstvo pre ľudské zdravie a životné prostredie.

Ako sa uvádza v správe EEA Kvalita ovzdušia v Európe – správa 2018en, k hlavným zdrojom znečistenia v Európe patrí cestná doprava, najmä pokiaľ ide o škodlivé znečisťujúce látky, ako je oxid dusičitý a tuhé častice. Emisie z poľnohospodárstva, energetiky, priemyslu a domácností tiež prispievajú k znečisťovaniu ovzdušia. V správe sa uvádzajú najnovšie oficiálne údaje o kvalite ovzdušia oznámené v roku 2016 z viac ako 2 500 monitorovacích staníc v celej Európe.

Znečistenie ovzdušia má veľký vplyv na zdravie

Zdravie ľudí najviac poškodzujú tuhé častice (PM), oxid dusičitý (NO2) a prízemný ozón (O3). Najmä v mestských oblastiach sú Európania dlhodobo vystavení negatívnemu vplyvu vysokej koncentrácie látok znečisťujúcich ovzdušie. Znečistenie ovzdušia má veľký dosah aj na ekonomiku, prispieva k skracovaniu života, zvyšovaniu nákladov na zdravotnú starostlivosť a znižovaniu produktivity v celom hospodárstve v podobe stratených pracovných dní kvôli práceneschopnosti v dôsledku zlého zdravotného stavu. Znečistenie ovzdušia negatívne vplýva aj na ekosystémy, poškodzuje pôdu, lesy, jazerá a rieky a znižuje poľnohospodárske výnosy.

Vďaka politikám v minulosti i súčasnosti, ako aj technologickému pokroku sa v znižovaní negatívneho vplyvu zaznamenal pokrok, ktorý je síce pomalý, ale sústavný. Z aktualizovaných odhadov zo správy vyplýva, že koncentrácie častíc PM2.5 zapríčinili približne 422 000 predčasných úmrtí v 41 európskych krajinách v roku 2015, z nich asi k 391 000 došlo v 28 členských štátoch EÚ. Zo širšieho posúdenia po rok 1990 v tohtoročnej správe spätne vyplýva, že ročný počet predčasných úmrtí zapríčinených časticami PM2.5 sa znížil približne o pol milióna, a to zásluhou vykonávania európskych politík v oblasti kvality ovzdušia a zavedenia opatrení na vnútroštátnej a miestnej úrovni, ktoré viedli napríklad k zníženiu emisií z automobilov, priemyslu a energetiky.

Ďalšie hlavné zistenia

Tuhé častice: Pokiaľ ide o častice PM2.5 (tuhé častice s priemerom 2,5 mikrometrov alebo menej), percentuálny podiel mestského obyvateľstva v EÚ-28 vystaveného týmto časticiam bol v roku 2016 na úrovni 6 %, čo je pokles oproti 7 % v predchádzajúcom roku. Približne 74 % mestského obyvateľstva EÚ však bolo vystavených koncentráciám vyšším ako je prísnejšia hodnota v usmerneniach WHO. Podľa odhadov v roku 2015 v dôsledku vystavenia časticiam PM2,5 predčasne zomrelo 422 000 osôb v 41 krajinách.

Oxid dusičitý: Ročná limitná hodnota pre NO2 sa v celej Európe stále výrazne prekračuje. V roku 2016 žilo 7 % mestského obyvateľstva EÚ-28 v oblastiach s koncentráciami presahujúcimi ročnú limitnú hodnotu EÚ a hodnotu podľa usmernení WHO. Je to pokles oproti 9 % v roku 2015. Podľa odhadov v roku 2015 v dôsledku vystavenia NO2predčasne zomrelo 79 000 osôb v 41 európskych krajinách.

Prízemný ozón: Približne 12 % mestského obyvateľstva EÚ-28 bolo vystavených úrovniam O3 vyšším ako cieľová hodnota EÚ v roku 2016, čo predstavuje významný pokles oproti roku 2015 (30 %). Percentuálny podiel je však stále vyšší ako 7 % zaznamenaných v roku 2014. Približne 98 % bolo vystavených takej úrovni týchto častíc, ktorá presahuje prísnejšiu hodnotu podľa usmernení WHO. Odhaduje sa, že v roku 2015 predčasne zomrelo 17 700 osôb v 41 európskych krajinách v dôsledku vystavenia ozónu.

Nové vydanie publikácie EEA Briefing, v ktorej sa vysvetľuje posudzovanie zdravotných rizík 

Publikácia Posudzovanie zdravotných rizík v dôsledku znečistenia ovzdušia EEAen, ktorá bola tiež dnes uverejnená, prináša podrobný prehľad spôsobu, akým EEA pripravuje ročný odhad vplyvu kvality ovzdušia na zdravie, kde sa kvantifikuje vplyv znečistenia ovzdušia na zdravie obyvateľstva.

Znečistenie ovzdušia vplýva na zdravie rôznorodo, od zápalu pľúc až po predčasné úmrtia. Pri posudzovaní zdravotných rizík agentúra vybrala úmrtnosť ako kvantifikovateľný zdravotný dôsledok, keďže sa dá najspoľahlivejšie preukázať. Úmrtnosť v dôsledku vystavenia znečistenému ovzdušiu sa definuje ako „predčasné úmrtie“ a ako „stratené roky života“. Pod odhadovanými vplyvmi na zdravie sa v správe agentúry o kvalite ovzdušia rozumejú také vplyvy, ktoré je možné pripísať vystaveniu PM2,5, NO2 a O3 v Európe v roku 2015. Odhady vychádzajú z informácií o znečistení ovzdušia, demografických údajov a vzťahu medzi vystavením koncentráciám znečisťujúcich látok a konkrétnymi výsledkami v oblasti zdravia. Odhady poskytujú mieru všeobecného vplyvu znečistenia ovzdušia v rámci danej populácie a napríklad nemôžu byť pripísané konkrétnym osobám, ktoré žijú na určitom geografickom mieste.

Poznámka k odhadom predčasných úmrtí

Vplyvy odhadované pre rôzne znečisťujúce látky sa nemôžu jednoducho spočítať na určenie odhadovaného celkového vplyvu na zdravie, ktorý možno pripísať vystaveniu. Napríklad: keďže koncentrácie PM2.5 a NO2 (niekedy významne) úzko súvisia, ich odhadované vplyvy nemožno sčítať, lebo by to mohlo viesť k dvojitému započítaniu.

Zdroj: eea.europa.eu

Prerastajú nám plasty cez hlavu?

/v , ,

Už aj veľké spoločnosti si uvedomujú nebezpečenstvo a svoju zodpovednosť. Preto prišli s iniciatívou v prospech masívnejšej recyklácie.

Viac ako 40 popredných spoločností, ktoré vo svojom biznise využívajú plasty, sa dalo dokopy, aby presadili nový plán na riešenie problému plastového odpadu. Podľa tohto plánu by sa recyklácia plastových obalov mala v globálnom meradle zvýšiť zo súčasných 14 na 70 percent.
Ambiciózny plán, rozpracovaný v štúdii Nová plastová ekonomika: ako podnietiť činy (The New Plastics Economy: Catalysing Action), predstavili Svetové ekonomické fórum a nadácia Ellen MacArthurovej v predvečer výročného zasadania WEF v Davose.

Lepšie využívať a recyklovať

Závery uvedenej štúdie načrtávajú chmúrnu perspektívu: ak nebudú prijaté žiadne opatrenia, môže byť do roku 2050 v oceánoch viac plastu – vzhľadom na hmotnosť – ako rýb. Na druhej strane, štúdia ponúka globálnemu plastovému priemyslu transformačnú stratégiu vedúcu k používaniu vhodnejších obalov a vyššej miere recyklácie. K podstatným záverom patrí, že:
● 20 % plastových obalov by mohlo byť opakovane použiteľných, a to bez dodatočných nákladov – napríklad náhradou jednorazových vreciek alternatívami na opakované použitie alebo zavedením inovatívnych modelov dopĺňateľných obalov.
● Ďalších 50 % plastových obalov by mohlo byť ekonomicky výhodne recyklovaných – vďaka lepšej konštrukcii a systémov ich manažovania po použití. (To by prinieslo dodatočný zisk 90 až 140 dolárov na tonu zmesového plastu.)
● Zvyšných 30 % plastových obalov sa bez podstatného redizajnu a inovácií nebude dať recyklovať; ekvivalent 10 miliárd vriec na odpadky ročne pôjde na skládky a do spaľovní.

Najvyšší čas spojiť sily

Načrtnutý plán je súčasťou iniciatívy Nová plastová ekonomika z mája 2016, ktorá je výsledkom projektu MainStream – širokej medzisektorovej spolupráce, vedenej WEF a nadáciou Ellen MacArthurovej. Jej zakladateľka dobre pozná stav, v akom sú svetové moria; je úspešnou diaľkovou jachtárkou, ktorá niekoľkokrát oboplávala zemeguľu, s posádkou aj sólo. Po ukončení športovej kariéry sa venuje filantropii. „Iniciatíva Nová plastová ekonomika získala širokú podporu. V celom odvetví vidíme výraznú počiatočnú dynamiku a zhodu v nasmerovaní opatrení,“ konštatovala Ellen MacArthurová, ktorej britská kráľovná udelila titul Dame (ekvivalent titulu Sir). „Naša iniciatíva poskytuje jasný plán na prepracovanie globálneho plastového systému a dláždi cestu pre spoločné postupy,“ dodala.
V iniciatíve sa vôbec po prvýkrát združujú popredné subjekty reprezentujúce jednotlivé sektory globálneho plastového priemyslu: výrobcovia chemikálií, výrobcovia obalov a spotrebných produktov, maloobchodníci, miestne úrady, recyklačné organizácie. Tí všetci chcú nájsť efektívnejší systém využívania plastov.
Iniciatíva sa počas najbližšieho roka sústredí na zásadné inovácie. Prvými krokmi majú byť dve globálne inovačné výzvy: rozbehnúť zavádzanie nových materiálov a formátov balenia a začať vytvárať súbor globálnych štandardov („Globálny plastový protokol“) pre obaly. Spoločné projekty zúčastnených firiem a miest sa zároveň zamerajú na systémy recyklácie.

Vyššie výnosy, nižšie náklady, lepšie parametre

„Toto by mohlo spustiť systémovú zmenu,“ myslí si Dominic Waughray, riaditeľ pre oblasť verejno-súkromného partnerstva vo WEF. Predložený plán by podľa neho mohol vyvolať posun v celom (nezdravom) systéme a pritom otvoriť nové podnikateľské príležitosti v objeme miliárd dolárov. „Kľúčom je zhoda pozdĺž celého reťazca a medzi vereným a súkromným sektorom,“ zdôrazňuje.
Pre začiatok netreba až tak veľa. „Menšie zmeny týkajúce sa materiálov, formátov, spracovania môžu spraviť ekonomiku recyklácie životaschopnou,“ verí Martin M. Stuchtey, profesor pre stratégiu a riadenie zdrojov Univerzity v Innsbrucku. „Tak sa dostaneme do pozitívnej špirály vyšších ziskov, nižších nákladov a lepších konštrukcií.“

Zdroj: goodwill.eu.sk

Slovenskí vedci vyvinuli nové bioplasty, ktoré sa rozložia aj v pôde či vo vode

/v ,

Bioplasty zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave majú „druhú generáciu“. Profesor Pavel Alexy a jeho tím z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie biodegradovateľné plasty inovoval a požiadal o ďalší patent.

Biodegradovateľné plasty budú vďaka vynálezu slovenských vedcov ešte ekologickejšie. Na ich výrobu poslúži použitý fritovací olej a po dobe svojej životnosti sa budú môcť rozkladať nielen na priemyselnom komposte, ale aj na poli či vo vode.

Základom prvej generácie bioplastov, ktoré vedci STU vyvinuli, sú dve zložky – kyselina polymliečna, ktorá sa vyrába zo škrobu a  polyhydroxybutyrát produkovaný baktériami. Stačí Baktériám stačí ako živinu poskytnúť cukor.

Tento bioplast je už v súčasnosti chránený ako úžitkový vzor v SR, je podaná patentová prihláška a patent získal v Európe a v niekoľkých ázijských krajinách. Teraz však na patentové úrady mieri nová prihláška – nabioplast druhej generácie.

Bioplasty sa rozložia aj v mori

„Keď hovoríme o  bioplastoch, rozumieme buď plast vyrobený z obnoviteľných zdrojov surovín alebo biologicky rozložiteľné plasty. Pre prírodu sú, samozrejme, najpriaznivejšie tie, ktoré sú aj z obnoviteľných surovín aj biologicky rozložiteľné, teda nepretrvávajú v prírode ako odpad desiatky rokov. A také sú naše bioplasty,“ vysvetľuje profesor Alexy.

Foto: Profesor Alexy. Zdroj: STU

Bioplasty druhej generácie majú z hľadiska svojho environmentálneho dopadu ďalšie bonusy. Ako zdroj polyhydroxybutyrátu môže poslúžiť použitý fritovací olej, ktorý je dnes nebezpečným odpadom.

„Navyše sa tento bioplast už nerozkladá len v  podmienkach priemyselného kompostu, teda pri teplote 50 a viac stupňov, ale aj v podmienkach domáceho kompostu pri teplote  20 – 30 stupňov a testujeme rozloženie v bežnej pôde a v morskej vode, kde, zdá sa, tiež dokáže degradovať. To môže byť veľkým prínosom, keďže vieme, ako sú naše moria plné plastového odpadu,“ hovorí Alexy.

Kým pri vývoji bioplastu prvej generácie spolupracoval profesor Alexy najmä so Slovenskou akadémiou vied, tento raz intenzívne bolo do spolupráce zapojené brnianske VUT. Tamojší vedci totiž vyvinuli technológiu práve na spracovanie odpadových olejov na polyhydroxytbutyrát.

Dizajnéri už bioplasty využívajú

Tím STU intenzívne spolupracuje s firmami a univerzitami aj pri hľadaní možností ako vynález využiť v praxi. Jednou z ciest  má byť komerčné využitie v spolupráci s výrobcami plastových nádob, príborov, obalových fólií či mučovacích fólií, ktoré sa v poľnohospodárstve kladú na polia, aby udržiavali vlhko a bránili rastu buriny.

„Druhou cestou sú originálne aplikácie v oblasti dizajnu a módy. Chemici tu spolupracujú s dizajnérmi z craftingplastics! studio,“ informovala STU.

Ich nápad využiť bioplasty pri tvorbe rámov slnečných okuliarov získal už Národnú cenu za dizajn 2017 v kategórií Dizajn s pridanou hodnotou. O biodegrdovateľných okuliaroch sme n Odpady-portal.sk priniesli viac v tomto článku.

„Už na škole ma zaujímala práca s udržateľným materiálom. Keď sme spojili s profesorom Alexym, umožnil nám s bioplastom experimentovať,“ hovorí Vlasta Kubušová z craftingplastics! studio.

Foto: Výrobky z bioplastu. Zdroj: STU

„Rozhodli sme sa vyskúšať, do akých aplikácií s dlhšou životnosťou by sa dal použiť. Začali sme s fashion doplnkami, keďže módny priemysel sa považuje za druhý najznečisťujúcejší po ropnom,“ doplnila.

Biodegradovateľné plasty aj v medicíne

Po tom, čo sa dizajnéri zamerali na výrobu pršiplášťov a okuliarových rámov, teraz pracujú na prototypoch nábytku, najmä stoličiek a interiérových doplnkov, termopohárov na kávu použití, zubných kefiek či  ďalších módnych doplnkov, ako sú tašky či textílie.

Treťou cestou pre využitie majú byť medicínske výrobky. Tím STU preto už spolupracuje s Lekárskou fakultou UK a odborníkmi na vývoj implantátov z Technickej univerzity v Košiciach.

„Z bioplastov môžu byť dočasné implantáty pri riešení komplikovaných zlomenín. Výskum prebieha aj v oblasti tkaninového inžinierstva, v laboratóriách by mohli rásť celé náhradné orgány na biopodklade, ktorý sa postupne rozloží,“ informovala STU.

Zdroj: odpady-portal.sk 

Ostrov z odpadkov v Tichom oceáne je trikrát väčší ako Francúzsko

/v ,

Francúzsko je rozlohou druhou najväčšou krajinou v Európe, ak rátame aj jeho zaoceánske územia. Možno sa pýtaš, prečo ti to oznamujeme, no nechaj nás vysvetliť ti to. Zatiaľ si len predstav, aké obrovské Francúzsko naozaj je.

Teraz si predstav, že sa trikrát zväčší. Taká je totiž rozloha plávajúceho objektu v Tichom oceáne. Nie je to však žiaden nový, prírodný ostrov, ale kopiaci sa odpad, ktorý celkom rýchlo vytvára svoj vlastný ostrov. Podľa najnovších správ je až 16-krát väčší, ako sa pôvodne predpokladalo.

Počas posledných mesiacov si si možno všimol, že mnoho ľudí či organizácií žiada o obmedzenie alebo úplný zákaz používania plastových výrobkov na jedno použitie. Objavenie nového ostrova zo smetí ich len utvrdila v tom, že bojujú za správnu vec a musia konať oveľa radikálnejšie. Nechcú totiž dopustiť, aby sa oceány preplnili miliónmi kusov plastov.

Výskum, ktorý sa zameral na obrovskú plochu smetí v Tichom oceáne, poukazuje na to, že sa v nej nachádza až 79-tisíc ton plastov. Zistili to odborníci na základe prieskumov oblasti z lode aj z lietadla. Sú to práve oni, ktorí sa obávajú, že táto plocha nie je konečná a v budúcnosti bude oveľa väčšia. Práve mikroplasty, ktoré sa nachádzajú v každom z oceánov, sa podieľajú na tom, že ostrov neprestáva rásť.

„Na tomto výskume pracujem už nejakú tú chvíľu a musím povedať, že ma naozaj znepokojuje, čo sa deje,“ povedal Laurent Lebreton pre The Guardian. Práve on stojí na čele tímu, ktorý plastový ostrov skúma.

„Našli sme tam veci, pri ktorých sa nám naozaj zastavoval rozum. Nechápali sme, ako sa vôbec mohli dostať do oceána. Je jasne viditeľné, že na tento objekt sa nabaľujú aj ďalšie smeti. Potrebujeme medzinárodnú pomoc, potrebujeme premyslieť a zmeniť využívanie plastov. Situácia sa stále zhoršuje a my musíme konať teraz,“ povedal.

Laurent Lebreton sa tiež podieľa na čistení oceánov so skupinou Ocean Cleanup. Práve oni sa starajú o odstraňovanie odpadu z oceánov a zavádzajú aj obrovské plávajúce bariéry, ktoré majú pomáhať pri zadržiavaní smetí. Zatiaľ však nenašli žiadnu možnosť, ako efektívne minimalizovať obsah mikroplastov.

Na svete existuje niekoľko kampaní, ktoré bojujú za zastavenie používania plastov. Viac ako 200 krajín podpísalo rezolúciu OSN, v ktorej sa zaviazali aj za zastavenie prúdenia plastov do oceánov.

Zdroj: magicseaweed