Podieľ obnoviteľných zdrojov energie sa v krajinách EÚ zvyšuje

/v ,

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov sa v členských krajinách Európskej únie zvyšuje. Podľa Eurostatu sa v rámci 28 členských krajín EÚ ku koncu roku 2012 zvýšil podiel energie z OZE na 14,1%, zatiaľ čo v roku 2004 tvorili 8,3 %.

Hlavným dôvodom zvyšovania OZE je snaha dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020, v ktorej  EÚ stanovila päť ambicióznych cieľov týkajúcich sa zamestnanosti, inovácií, vzdelania, sociálneho začlenenia a oblasti klímy a energetiky, ktoré by sa mali splniť do roku 2020. Všetky členské
štáty prijali vlastné vnútroštátne ciele v každej z týchto oblastí. V rámci energetiky sa zaviazali do roku 2020 dosiahnuť podiel OZE na hrubej konečnej spotrebe energie vo výške 20%.

Najviac OZE využívajú Švédi, Dáni a Rakúšania

Najväčší nárast zaznamenalo za posledných osem rokov Švédsko, kde sa podiel OZE zvýšil z 38,7 % na 51,0 %, pred Dánskom (z 14,5 % na 26,0 %) a Rakúskom (z 22,7 na 32,1 %). Päticu uzatvára Grécko s 15,1 % (zvýšenie zo 7,2 %) a Taliansko s 13,5 % (nárast z 5,7 %).

Z údajov Eurostatu vyplýva, že najvyšší podiel OZE na spotrebe má Švédsko (51,0 %), Lotyšsko (35,8 %), Fínsko (34,3 %) a Rakúsko (32,1 %).

Zdroj: Eurostat, 2012

Z grafu vyplýva, že z 28 krajín Európskej únie dosiahlo svoj cieľ zatiaľ len Švédsko, Estónsko a Bulharsko. Ostatné krajiny sa postupne k svojim národným cieľom približujú, no krajiny ako Malta, Luxembursko,  Veľká Británia, Holandsko či Francúzsko majú pred sebou
ešte dlhú cestu, kým dosiahnu stanovený cieľ pre OZE.

V roku 2012 sa OZE podieľali na hrubej konečnej spotrebe energie vo všetkých štátoch EÚ spoločne podielom 14,4 %, čo v porovnaní s rokom 2011 (13,1 %) predstavuje medziročný nárast o + 1,3 percentuálneho bodu.

Krajina

Rok 2011 (v %)

Rok 2012 (v %)

Orientačný plán pre 2011 – 2012 (v %)

Cieľ podľa Smernice 2009/28/ES (v %)

Švédsko

49,4

52,4

41,6

49

Fínsko

32,9

36,4

30,4

38

Lotyšsko

32,7

33,0

34,1

40

Rakúsko

30,7

32,2

25,4

34

Estónsko

25,9

27,8

19,4

25

Portugalsko

25,0

24,7

22,6

31

Dánsko

23,5

24,2

19,6

30

Rumunsko

21,5

22,1

19,0

24

Litva

20,3

20,8

16,6

23

Slovinsko

19,4

20,2

17,8

25

Bulharsko

13,4

17,7

10,7

16

Španielsko

15,1

16,7

11,0

20

Taliansko

12,3

13,8

7,6

17

Francúzsko

11,5

13,7

12,8

23

Grécko

10,9

12,5

9,1

18

Poľsko

10,9

12,4

8,8

15

Nemecko

11,8

12,4

8,2

18

Česká republika

9,4

11,3

7,5

13

Slovensko

9,9

10,6

8,2

14

Maďarsko

9,1

9,8

6,0

13

Írsko

6,6

7,5

5,7

16

Cyprus

5,4

7,0

4,9

13

Belgicko

4,2

5,3

4,4

13

Holandsko

4,4

4,5

4,7

14

Veľká Británia

3,8

4,1

4,0

15

Luxembursko

2,9

3,1

2,9

11

Malta

0,2

0,3

2,0

10

EÚ 27

13,1

14,4

–

20

Zdroj: http://www.energia.sk/analyza/obnovitelne-zdroje/podiel-oze-sa-v-krajinach-eu-zvysuje/12715/

Vláda SR opäť spúšťa dotácie na kotly a slnečné panely

/v ,

Po Novom roku pre niektorých ľudí klesnú ceny kotlov na pelety, malých veterných elektrární či slnečných panelov. Vláda totiž v stredu odsúhlasila koncepciu podpory malých zdrojov energií. Takisto posunula
parlamentu návrh novely zákona o energetike, ktorý má zjednodušiť a zlacniť pripájanie zdrojov do rozvodnej siete.

Dotácie na kotly spaľujúce drevo či drevné pelety začal rozdávať už prvý Ficov kabinet. Neskôr sa však peniaze minuli a v súčasnosti musia ľudia platiť za
kotol na biomasu alebo slnečné panely plnú sumu. Po Novom roku majú začať peniaze prúdiť opäť, pochádzať majú najmä z eurofondov. O presnej výške podpory však kancelária podpredsedu vlády Ľubomíra Vážneho zatiaľ hovoriť nechce.

„Cieľom poskytnutých peňazí bude
prostredníctvom jednorazového príspevku pomôcť skrátiť návratnosť investície na najviac osem rokov. Ceny technológie sa postupne znižujú a s tým sa bude znižovať aj poskytnutá podpora,“ zdôvodňuje kancelária.

Na rozdiel od minulosti by sa k podpore
vysokoefektívnych kotlov na drevo či slnečných panelov určených na ohrev vody mali pridať aj peniaze na malé elektrárne. Konkrétne ide o fotovoltické panely, malé veterné turbíny, fototermálne kolektory či tepelné čerpadlá.Od roku 2014 do roku 2020 by na tento účel mohlo ísť celkovo sto miliónov eur, pričom by
mohlo vzniknúť asi 1300 pracovných miest, najmä pre montérov.

Museli totiž zaplatiť poplatok, ktorý distribučné spoločnosti v súčasnosti žiadajú za pripojenie takýchto zdrojov a za montáž špeciálnych elektromerov. Novela zákona o obnoviteľných zdrojoch by to však mala
stopnúť. Prudký nárast počtu malých elektrární by však nemal nastať. Ľudia totiž na takto vyrobenej elektrine nebudú môcť zarábať a skokové zdraženia elektriny známe z minulosti by sa tak opakovať nemali. Vlastníci malých zdrojov už teraz nemajú právo na štedré výkupné ceny.

Vážny to však odmieta. „Bezplatnú montáž meradla a rozpínacieho zariadenia prevádzkovateľovi distribučnej sústavy vynahradí bezplatne dodaná elektrina od výrobcov. O tento objem elektriny sa zníži objem nakúpenej elektriny na krytie strát, nie naopak,“tvrdí
podpredseda vlády.

Bezplatné pripájanie sa však nepozdáva napríklad Západoslovenskej energetike. „Ak má prevádzkovateľ distribučnej sústavy bezplatne realizovať pripojenie zariadenia vrátane meradla a rozpínacieho zariadenia, tak tieto náklady uhradia ostatní
užívatelia distribučnej sústavy v cenách za distribúciu,“ podotkli energetici v pripomienkovom konaní.

Malé zdroje elektriny sa k slovenskej elektrickej sieti môžu pripájať už v súčasnosti. Ich počet sa však v súčasnosti pohybuje len okolo dvoch stoviek. Okrem
ich relatívne vysokej ceny sa totiž ich vlastníci museli porátať aj s veľkou administratívnou záťažou.

Bioplynové stanice využívajúce odpady z čističiek odpadových vôd Oravy

/v ,

Technológia čističiek odpadových vôd (ČOV) je rôznorodá, no v základných bodoch sa neodlišuje. Prvou fázou pri čistení odpadových vôd je fáza mechanického čistenia. Odpadné vody pritekajú do objektu hrubého
prečistenia, kde sa zbavujú piesku a na jemných strojných hrabliciach aj ostatných hrubých nečistôt. Sitá, rotujúce ako disky alebo pásy, slúžia k odstraňovaniu stredne jemných látok. Potom nastávajú čistiace procesy, ktoré spočívajú v biologickom odstránení dusíku, organického znečistenia a čiastočnom
odstránení fosforu.

Pri týchto procesoch je do nádrže vháňaný vzduch a dochádza k rastu mikroorganizmov, ktoré sa živia organickým znečistením. Ostatné znečisťujúce látky sa viažu na tela mikroorganizmov za vzniku tzv. aktivovaného kalu, ktorý sa od čistenej vody
oddeľuje v usadzovacích nádržiach. Usadený kal sa potom čerpá do vyhnívajúcich veží, kde dochádza k výrobe bioplynu.

Okrem čistiarenských kalov sa môžu v týchto vežiach v menšej miere likvidovať zvyšky biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu (BRKO) a kaly vytiahnuté
zo septiku a žúmp. Tepelná energie vyrobená spaľovaním získaného bioplynu v kogeneračnej jednotke sa využíva k vyhrievaniu technologickej prevádzky ČOV. Rovnako tak vyrobená elektrina slúži prevažne k vlastnej prevádzke ČOV – v prípade dostatočného množstva kvalitného bioplynu je takto získaná elektrina dodávaná
do rozvodnej siete, čo prispieva k lepšej ekonomike ČOV.

Prirodzeným vedľajším produktom je digestát, ktorý sa dá využiť ako hnojivo, pokiaľ obsah ťažkých kovov nepresiahne hodnoty dané normou. Ďalšou používanou možnosťou likvidácie digestátu je popri uložení na skládku
jeho riadené spaľovanie.

Technológia anaeróbneho spracovania čistiarenského kalu má dlhú tradíciu a dnes je už súčasťou každej väčšej ČOV. U týchto zariadení odpadajú problémy s dopravou vstupných surovín (čistiarenské kaly) a vďaka ich umiesteniu v areáli ČOV nedochádza
k problémom s prípadným zápachom.

V rámci regiónu Orava bol tento spôsob využívania bioplynu v areáloch čističiek odpadových vôd plne zastúpený. Nachádzajú sa tu tri veľké ČOV (v obci Nižná, Dolný Kubín a v Námestove), pričom každá z nich mala do nedávna v prevádzke
bioplynovú stanicu. Čistička odpadových vôd v Nižnej do nedávna využívala ako zdroj paliva bioplyn z čističky a vzniknutú energiu využívala na teplo a elektrinu pre vlastnú spotrebu. Táto bioplynová stanica bola v prevádzke od roku 1994, no v súčasnosti bude využívanie bioplynu zastavené, pretože čistička
využíva 26 000 ekvivalentov (zaťaženie čističky, ktoré závisí od počtu obyvateľov => veľkosť BPS) a podľa európskej únie je to nerentabilné. Kal sa teda bude zatiaľ aeróbne stabilizovať, čo je energeticky značne náročné. Prevádzkovateľom je Oravská vodárenská spoločnosť, a.s. v Dolnom Kubíne, ktorá plánuje
chod bioplynovej stanice v najbližšej možnej dobe obnoviť. Čistička odpadových vôd v Dolnom Kubíne využíva bioplynovú stanicu, ktorá je stále v prevádzke. Vzniknutú energiu využíva pre vlastné účely a pokrývajú spotrebu cca 30% (elektrina) a 40% (teplo). Teplo využívajú na ohrievanie kalu a taktiež na
vykurovanie pridružných objektov. Ako vstupnú surovinu do vyhnívacej veže používajú okrem kalu z čističky aj srvátku od podnikateľa zo Zázrivej. Čistička odpadových vôd v Námestove je nedávno zrekonštruovaná a bioplynová stanica tu je v prevádzke 3 roky (od roku 2010).

index

 Schéma bioplynovej
stanice pri čističke odpadových vôd

 index2

Bioplynová stanica pri ČOV v Námestove

© Eko – Centrum, o.z.

Aj v malých potôčikoch za humnami sa ukrýva energia

/v ,

Orava je bohatá na obnoviteľné zdroje energie. Len sa treba naučiť, ako ich využiť.

Neľahkú, ale prospešnú úlohu si dalo za cieľ oravské občianske
združenie Eko-Centrum s poľskou gminou Osvienčim – chodia po Orave a hľadjú miesta, na ktorých by sa dali čo najvýhodnejšie využívať prírodné zdroje ako bioplyn, voda či biomasa.

Majú však málo
informácií
„Našim cieľom je najmä preskúmanie potenciálu využitia bioplynu, vodnej energie a biomasy v slovensko-poľskom pohraničí,“ hovorí Martina Fajčáková z Eko-Centra.Podľa realizátorov projektu je čoraz väčší záujem o obnoviteľné zdroje energie. „Zatiaľ neexistuje výskum, ktorý by sa zaoberal
takouto problematikou práve v našom regióne. Na Orave nevyužívame obnoviteľné zdroje energie do takej miery, ako by bolo možné, hoci potenciál je tu obrovský.“ Dôvodom je podľa Martiny Fajčákovej málo dostupných, bezplatných, ale zároveň profesionálnych informácií o danej problematike.

Zohľadňujú
mnohé

Projekt je rozdelený na niekoľko častí. V prvom rade musia dobrovoľníci zdokumentovať miesta, kde sa už aj na Orave využívajú obnoviteľné zdroje energie. Jedným z nich je napríklad obec Lomná, kde je miestna škola vykurovaná drevnou štiepkou.

„Zisťujeme, aké boli náklady na
vybudovanie zariadení využívajúcich tieto zdroje a tiež predpoklad, dokedy sa tieto zelené investície vrátia,“ hovorí Martina Fajčáková. „Mapujeme aj miesta, ktoré by pre výstavbu a využívanie niektorého druhu obnoviteľného zdroja energie boli najefektívnejšie. Zohľadňujeme pri tom množstvo faktorov –
geografickú polohu, veľkosť trhu, existenciu odberateľských a dodávateľských kanálov, klimatické a dendrologické podmienky pre umiestnenie obnoviteľných zdrojov, či dopravnú infraštruktúru.“

Nevyužívané zdroje

S analýzou začali dobrovoľníci v marci. Hotoví by mali byť budúci rok v
máji. Podľa ich doterajších zistení je na Orave z vybratých zdrojov najmenej využívaný bioplyn, aj keď potenciál je vraj veľký. „Lesnatosť Oravy nám dáva prakticky neobmedzený zdroj tepla, ktorým je drevo,“ rozpráva Martina Fajčáková. „Samozrejme, len pri trvalo udržateľnom hospodárení s biomasou. Orava je
vhodná na rozvoj malých vodných elektrární. Takmer v každej obci je nejaký zdroj vody, zväčša nevyužitý, potoky tečú často hneď za humnami. Prečo ich nevyužiť na roztočenie malých vodných turbín?“

Výstupom ročnej práce bude súbor informácií, do akej miery sa obnoviteľné zdroje využívajú na Orave a kde je
vhodné ich umiestniť. Materiál zverejnia realizátori na internete, bezplatne ho ponúknu aj veľkým producentom odpadu – družstvám, prevádzkovateľom čistiarní odpadových vôd či rôznym závodom. „Okrem hmatateľného výstupu pomôžeme k šíreniu osvety medzi Oravčanmi, aby vedeli, že existuje aj iná, lepšia alternatíva
k hnedému či čiernemu uhliu a k plynu. Sami si budú môcť vypočítať finančnú návratnosť využívania kotlov na biomasu alebo malej vodnej elektrárne.“

Zdroj: http://orava.sme.sk/c/7041827/aj-v-malych-potocikoch-za-humnami-sa-ukryva-energia.html#ixzz2qeU5Ds4T