Rýchlorastúce dreviny – základná charakteristika pojmu

Pestovanie rýchlo rastúcich drevín (r. r. d.) s krátkou rubnou dobou na poľnohospodárskej pôde pre produkciu biomasy na energetické a priemyselné využitie

Niektoré druhy rastlín vyznačujúce sa rýchlym
rastom alebo kvalitou produkovaného oleja je možné pestovať za účelom ich budúceho energetického využitia. Tzv. energetické rastliny sa využívajú podobne ako ostatné druhy biomasy (napr. drevo alebo slama) na výrobu tepla, elektriny, ale aj kvapalných palív použiteľných v doprave.  Vzhľadom na značnú
nadprodukciu poľnohospodárskych produktov v Európe a USA, často vyvolávajúcu potreby dotácií farmárom za nevyužívanie pôdy, existuje snaha využiť túto pôdu na takéto účely. V Európskej Únii sa predpokladá, že až 20-40 miliónov hektárov pôdy bude v blízkej budúcnosti nadbytočnej z hľadiska produkcii potravín,
ktorá prichádza do úvahy na pestovanie energetických rastlín. Pre pestovanie energetických rastlín je možné využívať nielen pôdu vyňatú z produkcie poľnohospodárskych plodín, ale aj pôdu menej kvalitnú napr. okolo ciest alebo kontaminovanú.

Energetické plantáže
Ich vznik sa datuje do
r. 1967, keď Daniel K. Ludvig kúpil viac ako 15 tisíc km2 pôdy pri rieke Rio Jari na pestovanie rýchlorastúcich drevín.
Definujú sa ako intenzívne plantáže s krátkou rubnou dobou (short-rotation intensive cultures – SRIC) ako agronomické systémy, vyžadujúce si mechanickú prípravu pôdy, aplikáciu hnojív,
závlahy a systematickú kontrolu voči plevelom a hmyzím škodcom. Zároveň sa predpokladá komplexná mechanizácia týchto operácii. Zdá sa, že tento spôsob využívania biomasy drevín je aj v našich podmienkach veľmi perspektívny a rozhodne si zasluhuje väčšiu pozornosť.

Čo
sú to výmladkové plantáže r. r. d. alebo ako si vypestovať “poľné drevo”

Od ropnej krízy v roku 1971 sa v západnej Európe i v niektorých oblastiach Severnej Ameriky sa začína na poľnohospodárskej pôde využívať nový systém hospodárenia, ktorého zmyslom je produkcia rastlinnej hmoty – biomasy,
presnejšie fytomasy.  Produkčné porasty, ktoré k tomuto účelu využívajú takzvaných rýchle rastúcich drevín, sú označované ako výmladkové plantáže rýchle rastúcich drevín (r. r. d.), prípadne energetické plantáže, energetický les (anglicky: short rotation coppice, energy plantation, energy forest). Neoddeliteľnou
súčasťou produkčného systému sú i reprodukčné porasty určené k produkcii sadivového materiálu.

Hlavné dôvody pre zavedenie tohoto systému v hospodársky vyspelých krajinách sú:

  • využitie poľnohospodárskej pôdy pre nepotravinársku produkciu a zaistenie mimoprodukčných
    funkcií poľnohospodárstva,
  • rozvoj poľnohospodárskych oblastí (nové pracovné miesta, posilnenie miestnej ekonomiky – peniaze za energiu ostávajú v regiónu, prichádzajú investície do nových technológií),
  • zníženie znečištenia ovzdušia náhradou
    fosílnych palív (zníženie pokút za emise, splnenie medzinárodných dohôd),
  • strategické zníženie závislosti na dovozu fosílnych palív a zlepšenie obchodnej bilancie štátu.

Vo výskume i v praxi bolo overené, že výmladkové plantáže
r. r. d. môžu pôsobiť pozitívne na okolitú krajinu a životné prostredie človeka (napr. na regeneráciu ornej pôdy, zvyšovanie biodiverzity krajiny, stabilizáciu hydrologického režimu). Z hľadiska ochrany životného prostredia je veľmi výhodné pestovanie vŕb. Je ich totiž možné použiť na čistenie vôd v tzv.
biologických čističkách. Na každom hektári je možné každý rok ekologicky zlikvidovať 10-20 ton odpadových vôd a kalov. Spojenie funkcie biologickej čističky a energetickej rastliny robí z vŕb unikátny biologický druh.

Z hľadiska biologického je produkcia drevnej biomasy založená na schopnosti niektorých
drevín a ich klonov (napr. topoľov a vŕb) rásť v prvých rokoch po výsadbe veľmi rýchlo (ročné výškové prírastky 2–3 metre) a súčasne na ich obdivuhodné regeneračné výmladkové schopnosti po odrezaní nadzemnej časti (výškové prírastky v prvom roku po odrezaní dosahujú až 5 metrov).
Dôležitou vlastnosťou väčšiny
drevín odporúčaných pre výmladkové plantáže je ľahké vegetatívne množenie potomstiev, ktoré sa vykonáva rezkami produkovanými v dreve matečníc r. r. d.
Na rozdiel od známych lesníckych lignikultúr topoľov, ktoré sú zberané po 15–30 rokoch rastu, výmladkové plantáže r. r. d. na poľnohospodárskej pôde sú
zberané vo veľmi krátkej dobe (tzv. minirotácia) 3–7 rokov, ktorú je možné opakovať niekoľkokrát po sebe bez nutnosti novej výsadby.

Reportáž Rádiovíkendu RTVS o náučných chodníkoch

Dňa 24.4.2014 absolvoval projektový manažér občianskeho združenia Eko-Centrum, Tomáš Moravčík krátku prechádzku po hruštínskom náučnom chodníku spolu s redaktorom Rádiovíkendu Rádia Slovensko Erikom Šimoňákom. Hlavnou témou boli vybudované náučné chodníky v rámci realizovaného projektu Záchrana prírodného dedičstva v česko-slovenskom prihraničí. Okrem informácií o budovaní náučných chodníkoch bol priestor aj na komplexnejšie predstavenie iných, rovnako dôležitých aktivít a partnerov realizovaného projektu, ktorými boli ekotábory, čistiace práce v extravilánoch obcí, likvidovanie čiernych skládok, vysádzanie sadeníc stromčekov, budovanie mobiliárov na trasách náučných chodníkov a podobne.

Príspevoko bol odvysielaný dňa 26.4.2014 v relácii Rádiovíkend.

Odborná expertíza pre uplatnenie potenciálu biomasy

Jednou z hlavných aktivít cezhraničného projektu s názvom Analýza možností využitia obnoviteľných zdrojov energie v poľsko-slovenskom prihraničí, ktorého cezhraničným partnerom je gmina Oświęcim, bolo vytvorenie expertízy, ktorá by prinášala ucelené informácie o možnostiach využitia biomasy v podmienkach poľsko-slovenského prihraničia.

Zároveň chceme docieliť aj to, aby bol dokument voľne dostupný a šíriteľný, použitý ako podkladový
materiál pre najrôznejšie štúdie regionálneho rozvoja, ako študijný materiál, ale aj pre laickú verejnosť, ktorej nie je ľahostajná budúcnosť regiónu, v ktorom žijú, respektíve trávia voľný čas a chcú sa dozvedieť o možnostiach využívania OZE v území čo najviac.

Preto Vám ho tu ponúkame na bezplatné,
voľné stiahnutie: Biomasa

 

logo_plsk     Logo-EFDR2

Odborná expertíza pre uplatnenie potenciálu vodnej energie

Jednou z hlavných aktivít cezhraničného projektu s názvom Analýza možností využitia obnoviteľných zdrojov energie v poľsko-slovenskom prihraničí, ktorého cezhraničným partnerom je gmina Oświęcim, bolo vytvorenie expertízy, ktorá by prinášala ucelené informácie o možnostiach využitia vodnej energie v podmienkach poľsko-slovenského prihraničia.

Zároveň chceme docieliť aj to, aby bol dokument voľne dostupný a šíriteľný, použitý ako
podkladový materiál pre najrôznejšie štúdie regionálneho rozvoja, ako študijný materiál, ale aj pre laickú verejnosť, ktorej nie je ľahostajná budúcnosť regiónu, v ktorom žijú, respektíve trávia voľný čas a chcú sa dozvedieť o možnostiach využívania OZE v území čo najviac.

Preto Vám ho tu ponúkame na bezplatné, voľné stiahnutie: Vodná energia

logo_plsk  Logo-EFDR2

Odborná expertíza pre uplatnenie potenciálu bioplynových technológií

Jednou z hlavných aktivít cezhraničného projektu s názvom Analýza možností využitia obnoviteľných zdrojov energie v poľsko-slovenskom prihraničí, ktorého cezhraničným partnerom je gmina Oświęcim, bolo
vytvorenie expertízy, ktorá by prinášala ucelené informácie o možnostiach využitia bioplynových staníc v podmienkach poľsko-slovenského prihraničia.

Zároveň chceme docieliť aj to, aby bol dokument voľne dostupný a šíriteľný, použitý ako podkladový materiál pre najrôznejšie štúdie regionálneho
rozvoja, ako študijný materiál, ale aj pre laickú verejnosť, ktorej nie je ľahostajná budúcnosť regiónu, v ktorom žijú, respektíve trávia voľný čas a chcú sa dozvedieť o možnostiach využívania OZE v území čo najviac.

Preto Vám ho tu ponúkame na bezplatné, voľné stiahnutie: Bioplyn

 

  Logo-EFDR2

 

Bioplynové stanice – cesta k zhodnocovaniu odpadov na Orave

Počiatky bioplynovej techniky v európskom poľnohospodárstve sa zaznamenali až po druhej svetovej vojne. Technická úroveň (zvlášť miešadiel substrátu) a konkurencia nízkych cien ropy však ešte v tom čase
spôsobili útlm záujmu o výrobu bioplynu – aj napriek tomu, že už boli známe výhody lepšej kvality organického hnojiva. Rozvoj výroby bioplynu si vynútila až ropná kríza začiatkom 70. rokov minulého storočia, ako aj rozšírenie hnojového hospodárstva so známymi prednosťami.

V poľnohospodárskej BPS (bioplynovej stanici, najlepšie situovanej priamo v areály farmy, je možné spracovávať hnoj (zmes exkrementov), hnojovicu (zmes exkrementov, vody a zvyškov krmiva) a odpady z rastlinnej výroby. Využitím odpadných materiálov sa odstraňuje zápach na farme a znižujú sa emisie
metánu do ovzdušia. Ďalšou výhodou je, že vznikajúci digestát sa môže využiť ako kvalitné nezapáchajúce hnojivo priamo na farme.

Bioplynový potenciál v hnoji závisí na obsahu sušiny a na zložení a strávení potravy. K hnoju sa môžu
pridať aj zvyšky z kuchyne, použitý rastlinný olej, lístie a pod. Pri využívaní rastlinnej siláže sa čas od času pridáva do fermentora malé množstvo hovädzieho hnoja pre obnovenie bakteriálnej kultúry.

Bioplynové stanice
predstavujú pre poľnohospodárstvo stabilný zdroj príjmu z predaja elektrickej energie do rozvodnej siete, prípadne môžu vzniknutú energiu využívať pre chod družstva, či už elektrinu alebo teplo napríklad na ohrev vody.

 Najlepšie využitie fermentačného odpadu je používať
ho ako organické hnojivo, kvôli nasledovným dôvodom:

  • znížený zápach,
  • pokles emisií skleníkových plynov,
  • znížený obsah patogénov,
  • klíčivosť semien burín,
  • plodiny ľahšie využijú
    živiny,
  • substrát je biologicky stabilizovaný.

V súčasnosti sa v regióne Orava bioplyn v rámci Roľníckeho poľnohospodárskeho družstva využíva len v obci Zuberec. V areáli majú postavenú malú bioplynovú stanicu, čím sú veľmi dobrým príkladom pre
ostané družstvá.

bioplyn

Bioplynové stanice využívajúce biologicky rozložiteľný odpad (BRO) Oravy

Bioplynové stanice zamerané na likvidáciu biologicky rozložiteľných odpadov spravidla nie je možné postaviť pri zdroji vstupnej suroviny, pretože ich spektrum zahrňuje odpady z potravinárskeho priemyslu,
jedálni, potraviny po záruke zo supermarketov, biologicky rozložiteľný komunálny odpad, bitúnkový odpad, zvyšky z údržby mestskej zelene a pod. Z dôvodu mnohých menších rozptýlených zdrojov vstupných surovín je nutné pri plánovaní výstavby týchto BPS počítať so zvýšeným dopravným zaťažením najbližšieho okolia
pri ich zvážaní do BPS.

Príjem vstupnej suroviny (biologicky rozložiteľných odpadov) by mal prebiehať v hermeticky uzatvorenej hale, z ktorej je vysávaný odpadový vzduch vedený do biologických filtrov, kde je zbavovaný zápachu. Je tiež nutné prevádzať dôkladnú kontrolu
prijímaného materiálu, pretože nevhodným zmiešaním niektorých druhov odpadu môže dôjsť k produkcii jedovatých plynov prípadne aj k explózii. Okrem bezpečnostného hľadiska je nutné kontrolovať prijímané odpady aj kvôli prevádzke zložitého biochemického procesu vo vnútri BPS. Odpady spracovávané v týchto
zariadeniach často obsahujú látky jedovaté pre mikroorganizmy využívané vo fermentore, a preto sa musia zodpovedajúcim spôsobom zriediť (v krajných prípadoch je bezpečnejšie určitú várku odpadu odmietnuť).

Výstavba bioplynovej stanice často vyvoláva u obyvateľov žijúcich
v okolí veľkú dávku nevôle z dôvodu očakávaného zápachu. Pokiaľ je však technológia dobre realizovaná a dodržiava sa prevádzkový poriadok, potom je riziko šírenia zápachu do obývaných oblastí minimálne. Niektorí prevádzkovatelia to však nedodržiavajú, využívajú rizikové odpady, aby maximalizovali výrobu bioplynu
a zvýšili tak svoje príjmy. Tieto predsudky spolu s vysokou obstarávacou cenou sú hlavné faktory brzdiace rozvoj bioplynových staníc v našom území.

Podľa novely Zákona o odpadoch, platnej od začiatku roka 2013, vznikla pre samosprávy povinnosť zaviesť triedený zber
biologického odpadu a biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu. V meste Tvrdošín sa tento problém vyriešil vybudovaním bioplynovej stanice, ktorá je v blízkosti skládky komunálneho odpadu Jurčov Laz. Na jednom mieste sa tak sústredi likvidácia všetkého odpadu. Bioplynová stanica je do konca roku 2013
v prevádzke. Jedná sa o stanicu, ktorá zahŕňa celý systém spaľovania bioplynu z bioodpadu. Elektrická energia bude dodávaná do distribučnej siete a tepelná využívaná pre vlastnú potrebu a výrobu ekologických peletiek ako kvalitného tuhého paliva.