Rýchlorastúce dreviny – základná charakteristika pojmu

Pestovanie rýchlo rastúcich drevín (r. r. d.) s krátkou rubnou dobou na poľnohospodárskej pôde pre produkciu biomasy na energetické a priemyselné využitie

Niektoré druhy rastlín vyznačujúce sa rýchlym
rastom alebo kvalitou produkovaného oleja je možné pestovať za účelom ich budúceho energetického využitia. Tzv. energetické rastliny sa využívajú podobne ako ostatné druhy biomasy (napr. drevo alebo slama) na výrobu tepla, elektriny, ale aj kvapalných palív použiteľných v doprave.  Vzhľadom na značnú
nadprodukciu poľnohospodárskych produktov v Európe a USA, často vyvolávajúcu potreby dotácií farmárom za nevyužívanie pôdy, existuje snaha využiť túto pôdu na takéto účely. V Európskej Únii sa predpokladá, že až 20-40 miliónov hektárov pôdy bude v blízkej budúcnosti nadbytočnej z hľadiska produkcii potravín,
ktorá prichádza do úvahy na pestovanie energetických rastlín. Pre pestovanie energetických rastlín je možné využívať nielen pôdu vyňatú z produkcie poľnohospodárskych plodín, ale aj pôdu menej kvalitnú napr. okolo ciest alebo kontaminovanú.

Energetické plantáže
Ich vznik sa datuje do
r. 1967, keď Daniel K. Ludvig kúpil viac ako 15 tisíc km2 pôdy pri rieke Rio Jari na pestovanie rýchlorastúcich drevín.
Definujú sa ako intenzívne plantáže s krátkou rubnou dobou (short-rotation intensive cultures – SRIC) ako agronomické systémy, vyžadujúce si mechanickú prípravu pôdy, aplikáciu hnojív,
závlahy a systematickú kontrolu voči plevelom a hmyzím škodcom. Zároveň sa predpokladá komplexná mechanizácia týchto operácii. Zdá sa, že tento spôsob využívania biomasy drevín je aj v našich podmienkach veľmi perspektívny a rozhodne si zasluhuje väčšiu pozornosť.

Čo
sú to výmladkové plantáže r. r. d. alebo ako si vypestovať “poľné drevo”
Od ropnej krízy v roku 1971 sa v západnej Európe i v niektorých oblastiach Severnej Ameriky sa začína na poľnohospodárskej pôde využívať nový systém hospodárenia, ktorého zmyslom je produkcia rastlinnej hmoty – biomasy,
presnejšie fytomasy.  Produkčné porasty, ktoré k tomuto účelu využívajú takzvaných rýchle rastúcich drevín, sú označované ako výmladkové plantáže rýchle rastúcich drevín (r. r. d.), prípadne energetické plantáže, energetický les (anglicky: short rotation coppice, energy plantation, energy forest). Neoddeliteľnou
súčasťou produkčného systému sú i reprodukčné porasty určené k produkcii sadivového materiálu.

Hlavné dôvody pre zavedenie tohoto systému v hospodársky vyspelých krajinách sú:

• využitie poľnohospodárskej pôdy pre nepotravinársku produkciu a zaistenie mimoprodukčných
  funkcií poľnohospodárstva,

• rozvoj poľnohospodárskych oblastí (nové pracovné miesta, posilnenie miestnej ekonomiky – peniaze za energiu ostávajú v regiónu, prichádzajú investície do nových technológií),

• zníženie znečištenia ovzdušia náhradou
  fosílnych palív (zníženie pokút za emise, splnenie medzinárodných dohôd),

• strategické zníženie závislosti na dovozu fosílnych palív a zlepšenie obchodnej bilancie štátu.

Vo výskume i v praxi bolo overené, že výmladkové plantáže
r. r. d. môžu pôsobiť pozitívne na okolitú krajinu a životné prostredie človeka (napr. na regeneráciu ornej pôdy, zvyšovanie biodiverzity krajiny, stabilizáciu hydrologického režimu). Z hľadiska ochrany životného prostredia je veľmi výhodné pestovanie vŕb. Je ich totiž možné použiť na čistenie vôd v tzv.
biologických čističkách. Na každom hektári je možné každý rok ekologicky zlikvidovať 10-20 ton odpadových vôd a kalov. Spojenie funkcie biologickej čističky a energetickej rastliny robí z vŕb unikátny biologický druh.

Z hľadiska biologického je produkcia drevnej biomasy založená na schopnosti niektorých
drevín a ich klonov (napr. topoľov a vŕb) rásť v prvých rokoch po výsadbe veľmi rýchlo (ročné výškové prírastky 2–3 metre) a súčasne na ich obdivuhodné regeneračné výmladkové schopnosti po odrezaní nadzemnej časti (výškové prírastky v prvom roku po odrezaní dosahujú až 5 metrov).
Dôležitou vlastnosťou väčšiny
drevín odporúčaných pre výmladkové plantáže je ľahké vegetatívne množenie potomstiev, ktoré sa vykonáva rezkami produkovanými v dreve matečníc r. r. d.
Na rozdiel od známych lesníckych lignikultúr topoľov, ktoré sú zberané po 15–30 rokoch rastu, výmladkové plantáže r. r. d. na poľnohospodárskej pôde sú
zberané vo veľmi krátkej dobe (tzv. minirotácia) 3–7 rokov, ktorú je možné opakovať niekoľkokrát po sebe bez nutnosti novej výsadby.