Bioplynové stanice – cesta k zhodnocovaniu odpadov na Orave

Počiatky bioplynovej techniky v európskom poľnohospodárstve sa zaznamenali až po druhej svetovej vojne. Technická úroveň (zvlášť miešadiel substrátu) a konkurencia nízkych cien ropy však ešte v tom čase
spôsobili útlm záujmu o výrobu bioplynu – aj napriek tomu, že už boli známe výhody lepšej kvality organického hnojiva. Rozvoj výroby bioplynu si vynútila až ropná kríza začiatkom 70. rokov minulého storočia, ako aj rozšírenie hnojového hospodárstva so známymi prednosťami.

V poľnohospodárskej BPS (bioplynovej stanici, najlepšie situovanej priamo v areály farmy, je možné spracovávať hnoj (zmes exkrementov), hnojovicu (zmes exkrementov, vody a zvyškov krmiva) a odpady z rastlinnej výroby. Využitím odpadných materiálov sa odstraňuje zápach na farme a znižujú sa emisie
metánu do ovzdušia. Ďalšou výhodou je, že vznikajúci digestát sa môže využiť ako kvalitné nezapáchajúce hnojivo priamo na farme.

Bioplynový potenciál v hnoji závisí na obsahu sušiny a na zložení a strávení potravy. K hnoju sa môžu
pridať aj zvyšky z kuchyne, použitý rastlinný olej, lístie a pod. Pri využívaní rastlinnej siláže sa čas od času pridáva do fermentora malé množstvo hovädzieho hnoja pre obnovenie bakteriálnej kultúry.

Bioplynové stanice
predstavujú pre poľnohospodárstvo stabilný zdroj príjmu z predaja elektrickej energie do rozvodnej siete, prípadne môžu vzniknutú energiu využívať pre chod družstva, či už elektrinu alebo teplo napríklad na ohrev vody.

 Najlepšie využitie fermentačného odpadu je používať
ho ako organické hnojivo, kvôli nasledovným dôvodom:

• znížený zápach,
• pokles emisií skleníkových plynov,
• znížený obsah patogénov,
• klíčivosť semien burín,
• plodiny ľahšie využijú
  živiny,
• substrát je biologicky stabilizovaný.

V súčasnosti sa v regióne Orava bioplyn v rámci Roľníckeho poľnohospodárskeho družstva využíva len v obci Zuberec. V areáli majú postavenú malú bioplynovú stanicu, čím sú veľmi dobrým príkladom pre
ostané družstvá.