Bioplynové stanice – cesta k zhodnocovaniu odpadov na Orave

/v ,

Počiatky bioplynovej techniky v európskom poľnohospodárstve sa zaznamenali až po druhej svetovej vojne. Technická úroveň (zvlášť miešadiel substrátu) a konkurencia nízkych cien ropy však ešte v tom čase
spôsobili útlm záujmu o výrobu bioplynu – aj napriek tomu, že už boli známe výhody lepšej kvality organického hnojiva. Rozvoj výroby bioplynu si vynútila až ropná kríza začiatkom 70. rokov minulého storočia, ako aj rozšírenie hnojového hospodárstva so známymi prednosťami.

V poľnohospodárskej BPS (bioplynovej stanici, najlepšie situovanej priamo v areály farmy, je možné spracovávať hnoj (zmes exkrementov), hnojovicu (zmes exkrementov, vody a zvyškov krmiva) a odpady z rastlinnej výroby. Využitím odpadných materiálov sa odstraňuje zápach na farme a znižujú sa emisie
metánu do ovzdušia. Ďalšou výhodou je, že vznikajúci digestát sa môže využiť ako kvalitné nezapáchajúce hnojivo priamo na farme.

Bioplynový potenciál v hnoji závisí na obsahu sušiny a na zložení a strávení potravy. K hnoju sa môžu
pridať aj zvyšky z kuchyne, použitý rastlinný olej, lístie a pod. Pri využívaní rastlinnej siláže sa čas od času pridáva do fermentora malé množstvo hovädzieho hnoja pre obnovenie bakteriálnej kultúry.

Bioplynové stanice
predstavujú pre poľnohospodárstvo stabilný zdroj príjmu z predaja elektrickej energie do rozvodnej siete, prípadne môžu vzniknutú energiu využívať pre chod družstva, či už elektrinu alebo teplo napríklad na ohrev vody.

 Najlepšie využitie fermentačného odpadu je používať
ho ako organické hnojivo, kvôli nasledovným dôvodom:

  • znížený zápach,
  • pokles emisií skleníkových plynov,
  • znížený obsah patogénov,
  • klíčivosť semien burín,
  • plodiny ľahšie využijú
    živiny,
  • substrát je biologicky stabilizovaný.

V súčasnosti sa v regióne Orava bioplyn v rámci Roľníckeho poľnohospodárskeho družstva využíva len v obci Zuberec. V areáli majú postavenú malú bioplynovú stanicu, čím sú veľmi dobrým príkladom pre
ostané družstvá.

bioplyn

Bioplynové stanice využívajúce biologicky rozložiteľný odpad (BRO) Oravy

/v ,

Bioplynové stanice zamerané na likvidáciu biologicky rozložiteľných odpadov spravidla nie je možné postaviť pri zdroji vstupnej suroviny, pretože ich spektrum zahrňuje odpady z potravinárskeho priemyslu,
jedálni, potraviny po záruke zo supermarketov, biologicky rozložiteľný komunálny odpad, bitúnkový odpad, zvyšky z údržby mestskej zelene a pod. Z dôvodu mnohých menších rozptýlených zdrojov vstupných surovín je nutné pri plánovaní výstavby týchto BPS počítať so zvýšeným dopravným zaťažením najbližšieho okolia
pri ich zvážaní do BPS.

Príjem vstupnej suroviny (biologicky rozložiteľných odpadov) by mal prebiehať v hermeticky uzatvorenej hale, z ktorej je vysávaný odpadový vzduch vedený do biologických filtrov, kde je zbavovaný zápachu. Je tiež nutné prevádzať dôkladnú kontrolu
prijímaného materiálu, pretože nevhodným zmiešaním niektorých druhov odpadu môže dôjsť k produkcii jedovatých plynov prípadne aj k explózii. Okrem bezpečnostného hľadiska je nutné kontrolovať prijímané odpady aj kvôli prevádzke zložitého biochemického procesu vo vnútri BPS. Odpady spracovávané v týchto
zariadeniach často obsahujú látky jedovaté pre mikroorganizmy využívané vo fermentore, a preto sa musia zodpovedajúcim spôsobom zriediť (v krajných prípadoch je bezpečnejšie určitú várku odpadu odmietnuť).

Výstavba bioplynovej stanice často vyvoláva u obyvateľov žijúcich
v okolí veľkú dávku nevôle z dôvodu očakávaného zápachu. Pokiaľ je však technológia dobre realizovaná a dodržiava sa prevádzkový poriadok, potom je riziko šírenia zápachu do obývaných oblastí minimálne. Niektorí prevádzkovatelia to však nedodržiavajú, využívajú rizikové odpady, aby maximalizovali výrobu bioplynu
a zvýšili tak svoje príjmy. Tieto predsudky spolu s vysokou obstarávacou cenou sú hlavné faktory brzdiace rozvoj bioplynových staníc v našom území.

Podľa novely Zákona o odpadoch, platnej od začiatku roka 2013, vznikla pre samosprávy povinnosť zaviesť triedený zber
biologického odpadu a biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu. V meste Tvrdošín sa tento problém vyriešil vybudovaním bioplynovej stanice, ktorá je v blízkosti skládky komunálneho odpadu Jurčov Laz. Na jednom mieste sa tak sústredi likvidácia všetkého odpadu. Bioplynová stanica je do konca roku 2013
v prevádzke. Jedná sa o stanicu, ktorá zahŕňa celý systém spaľovania bioplynu z bioodpadu. Elektrická energia bude dodávaná do distribučnej siete a tepelná využívaná pre vlastnú potrebu a výrobu ekologických peletiek ako kvalitného tuhého paliva.