Archív pre mesiac: august, 2019

Ministerstvo životného prostredia jednoznačne neodmieta dodatočné kapacity pre energetické zhodnocovania odpadu, je však proti financovaniu z verejných zdrojov.

V roku 2018 sa na Slovensku spálilo alebo energeticky zhodnotilo len 7 percent komunálneho odpadu. Podiel spaľovania dokonca medziročne poklesol. V roku 2017 predstavoval 9,6 percenta narábania s odpadom.

Recyklácia, ktorá je v odpadovej hierarchii nadriadená spaľovaniu, má na Slovensku silnejší podiel. V roku 2018 sa zrecyklovalo 36 percent komunálneho odpadu. Problém však je, že energetické zhodnocovanie má nižší podiel ako skládkovanie, ktoré je najhorším spôsobom nakladania s odpadom. To v roku 2018 predstavovalo až 55 percent.

Aj z tohto dôvodu sa na Slovensku ozýva volanie po nových zariadeniach na energetické zhodnocovanie odpadu, teda výroby energie z jeho efektívneho spaľovania. Ďalším dôvodom je nemožnosť využiť vo výrobe všetok zrecyklovaný odpad. Nové spaľovacie prevádzky majú vyrásť v okresoch Šaľa a Prešov, košická spaľovňa sa má rozšíriť a so spaľovaním odpadu namiesto uhlia napokon počíta aj vládny plán pre hornú Nitru.

Ministerstvo životného prostredia nehovorí dodatočným kapacitám jasné nie, ale nadšené nie je. „Spaľovanie odpadu – teda energetické zhodnocovanie odpadov je aj z pohľadu Európskej únie druhý najnevhodnejší spôsobom nakladania s odpadom. Poskytovanie dotácií na ich výstavbu preto nepatrí medzi oblasti, ktoré sú aktuálne,“ hovorí pre EURACTIV.sk hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák.

Portál sa na názory opýtal aj ďalších kľúčových aktérov. Organizácie zodpovednosti výrobcov, ktoré zastupujú pôvodcov odpadu, opatrne súhlasia s rozširovaním kapacít pre spaľovanie odpadu. Slovenskí ochranári sú naopak proti. Oslovené analytičky však upozorňujú, že pre rozhodnutie o ďalších kapacitách potrebuje Slovensko viac dát.

Rozširovanie spaľovacích kapacít

Slovensko má dnes spaľovne odpadu v Bratislave a Košiciach, odpad dokážu spaľovať aj cementárne. V máji ohlásila spoločnosť Ewia plán postaviť na strednom a západnom Slovensku ďalších štyri až sedem „Centier cirkulárnej ekonomiky“. Neskôr počet spresnila na päť. Súčasťou centier majú byť aj zariadenia pre energetické zhodnocovanie odpadu, ktoré budú vyrábať elektrinu a teplo pre obyvateľov. Prvé centrum má byť sprevádzkované v roku 2025 v okrese Šaľa, oznámila Ewia v pondelok 26. augusta.

Stopercentným akcionárom Ewie je česko-slovenská finančná skupina Wood & Company, ktorá by mala investície financovať. Ewia zároveň vlastní košickú prevádzku Kosit, ich spoločným generálnym riaditeľom je Marián Christenko.

Okrem nových zariadení počíta Ewia s rozšírením kapacít v Košiciach. „S ohľadom na rastúci dopyt plánujeme v strednodobom horizonte rozšíriť prevádzku a navýšiť kapacitu zariadenia,“ uviedol pre EURACTIV.sk Christenko. Dodal, že s verejnými zdrojmi pri tom nerátajú.

Energetické zhodnocovanie odpadu na hornej Nitre navrhuje akčný plán pre transformáciu tohto uhoľného regiónu. Vypracovala ho konzultačná spoločnosť E&Y, vláda ho schválila v júli.

S premenou regiónu má pomôcť aj obehová ekonomika. „Príkladom zavádzania princípov obehového hospodárstva sú projekty zamerané na druhotné využívanie odpadov, ktorého rôzne formy majú priniesť zníženie podielu skládkovaného odpadu v regióne. Druhotné spracovanie odpadov napríklad pre potreby výroby energií môže byť previazané s otázkou riešenia nového zdroja tepla po ukončení výroby elektriny a tepla z hnedého uhlia v Elektrárni Nováky,“ píše sa v pláne.

Výrobcovia: Spaľovanie je riešenie

Zástupcovia výrobcov, ktorých oslovil EURACTIV.sk, naopak opatrne tvrdia, že Slovensko nové kapacity potrebuje. „Kapacity sú vo vybraných regiónoch nedostatočné, respektíve žiadne nie sú,“ hovorí Michal Sebíň, riaditeľ organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) NATUR-PACK, ktorá spolupracuje s Kositom. „Nevidím problém v tom, prečo by nemohli byť tieto kapacity podporené z verejných zdrojov podobne ako iné formy nakladania s odpadmi,“ dodáva Sebíň.

OZV sú v obciach zodpovedné za organizáciu a financovanie triedeného zberu odpadu.

Spaľovanie odpadu považuje Sebíň za akceptovateľné strednodobé riešenie pre boj proti skládkovaniu. Dôvodom sú aj nerecyklovateľné zložky v triedenom odpade. „S rastúcim množstvom vytriedeného odpadu z plastov rastie aj množstvo plastov, ktoré sa recyklovať nedajú. Systém je však nastavený tak, že výrobcovia nemajú motiváciu energetické zhodnotenie týchto plastov podporiť,“ vysvetľuje riaditeľ NATUR-PACK.

„V strednodobom horizonte má zmysel podpora energetického zhodnocovania, nakoľko ide v rámci hierarchie odpadového hospodárstva o pozitívnejší prístup, ako je skládkovanie,“ hovorí zase riaditeľka pre komunikáciu a marketing Katarína Kretter v OZV ENVI-PAK.

Spaľovne v Bratislave, Košiciach a v cementárňach by podľa nej boli postačujúce, ak by spracovávali odpad pochádzajúci zo Slovenska. „Keďže však funguje trhové prostredie, cementárne uprednostňujú využívanie odpadu zo zahraničia,“ povedala s tým, že Slovensko nemôže konkurovať zahraničiu v ponúkaných cenách za likvidáciu odpadu. Podľa Kretter je možné, že odpad sa naozaj bude spaľovať v elektrárni Nováky.

Ochranári: Nové kapacity netreba

Daniel Lešinský a Miloš Veverka z Centra pre trvalo-udržateľné alternatívy (CEPTA) tiež považujú spaľovanie odpadu za akceptovateľné strednodobé riešenie pre boj proti skládkovaniu. Jedným dychom však vymenúvajú podmienky: „Energetické zhodnocovanie pri najlepšie dostupných technológiách (BAT) pre čistenie emisií v EÚ, prísna a priebežná environmentálna kontrola, spaľovanie iba nerecyklovateľného podielu odpadov, ktorý by mal na Slovensku významne klesať, a efektívne využitie vzniknutej energie či už na teplo alebo elektrinu“.

V roku 2030 bude podiel takýchto komunálnych odpadov maximálne 10 až 20 percent. „Energetické zhodnocovanie odpadov nesmie byť na úkor rozvoja materiálového zhodnocovania, teda recyklácie odpadov,“ prízvukujú ochranári.

Vysoká recyklácia je reálna

Branislav Moňok z organizácie Priatelia Zeme – SPZ tiež uprednostňuje spaľovanie komunálneho odpadu pred skládkovaním. S rozširovaním kapacít ani s ich podporou z verejných zdrojov však nesúhlasí. Vidí „nielen lepšiu, ale aj lacnejšiu alternatívu“, ktorá je vhodnejšia z environmentálneho a tiež zdravotného hľadiska. Podobne ako Hojsík odporúča zamerať sa na recykláciu, prípravu na opätovné používanie a – na prvom mieste – na predchádzanie vzniku odpadov.

„V  podmienkach Slovenskej republiky považujeme 70-percentnú mieru recyklácie za reálnu. Potvrdzujú to aj analýzy zmesových komunálnych odpadov, ktoré Priatelia Zeme – SPZ v posledných rokoch vykonali. Tieto analýzy ukazujú, že v košoch končia vo väčšine recyklovateľné alebo kompostovateľné zložky. Na zvyšok, z ktorého časť je nespáliteľná, nepotrebujeme spaľovne,“ vysvetľuje Moňok. Prioritou je podľa neho „zmeniť myslenie všetkých aktérov odpadového reťazca“.

Spaľovne sú podľa neho najdrahší systém nakladania s odpadmi  „Vykazujú hlavne vysoké investičné náklady, čo sa samozrejme musí premietnuť aj do výšky prevádzkových nákladov,“ tvrdí ochranár.

„Aby boli ekonomicky udržateľné, musia byť navrhnuté na veľkú kapacitu odpadov s kontinuálnou prevádzkou. Návratnosť investície sa pohybuje v desiatkach rokov (viaceré zdroje uvádzajú 20-30 rokov). To v lokalitách so spaľovňami vytvára veľký dopyt po odpadoch a brzdí rozvoj triedeného zberu a recyklácie (o aktivitách na predchádzanie vzniku odpadov a prípravy na opätovné použitie ani nehovorím),“ upozorňuje Moňok.

Spaľovne podľa Priateľov Zeme – SPZ nezvyšujú potenciálnu mieru recyklácie. „Spálený odpad nie je možné zarátavať do miery recyklácie komunálneho odpadu,“ hovorí Moňok.

Mechanicko-biologická alternatíva

Moňok upriamuje pozornosť na škváru a popolček, ktoré zostávajú po spálení odpadu. Treba ich tiež skládkovať. „Spaľovaním zmenšíme objem odpadu na približne desatinu pôvodného objemu a hmotnosť na asi tretinu pôvodnej hmotnosti odpadu,“ tvrdí environmentalista.

Viaceré štúdie tiež podľa neho poukazujú na to, že recyklácia dokáže ušetriť viac energie ako získať pri spálení odpadu. „Produkujú emisie skleníkových plynov a pre zdravie nebezpečných látok. Síce je to pomerne v malých množstvách, ale aj tak sú potenciálnym nebezpečenstvom pre ľudí a zvieratá. Neexistuje zanedbateľné riziko poškodenia zdravia – ako udávajú niektorí zástancovia spaľovania,“ hovorí Moňok.

Analytičky: Chýbajú dáta

Analytičky Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN) Ivana Maleš a Petra Cséfalvayová tiež pripomínajú, že najvyššou prioritou je predchádzanie, opätovné používanie a recyklácia. Tam by mali aj smerovať verejné prostriedky, nie na podporu skládkovania a spaľovania.

Energetické zhodnocovanie odpadov však považujú za jednu z alternatív pre prípad, že odpad už nemožno využiť ako zdroj materiálov, iba ako zdroj energie alebo tuhé alternatívne palivo pre cementárne.

„Ak obmedzíme skládkovanie na nulu pribudne nám odpad, ktorý nevieme efektívne spracovať či recyklovať z dôvodu, že ide o nerecyklovateľný odpad alebo recyklát, ktorý nie je možné umiestniť na trh. Preto ruka v ruke musí ísť riešenie situácie, čo sa nám na trh dostáva a čo je schopné byť efektívne aj ekonomicky zrecyklované, a čo nie je. Nemôžme použiť jedno riešenie na všetky problémy, ale začať riešiť problém komplexne,“ upozorňujú.

Čo sa týka nových kapacít, analytičkám chýba stratégia krajiny v oblasti nakladania so zmesovým komunálnym odpadom, ktorá by bola postavená na základe reálnych dát a prognóz na najbližších 10 až 20 rokov. „Kapacity skládok sa nám zapĺňajú. Miera recyklácie stúpa, ale v absolútnych číslach množstvá skládkovaného odpadu narastajú. Ak sa skládky zaplnia za najbližších desať rokov, čo budeme robiť potom?“ pýtajú sa Maleš a Cséfalvayová.

Keďže pravidlá pre skládkovanie sa neustále sprísňujú, musí sa Slovensko podľa nich rozhodnúť, ako bude postupovať. „V návrhu zákona o odpadoch je aj zákaz skládkovania neupraveného odpadu. Vieme, že pri mechanicko-biologickom dotrieďovaní vzniká odpad, ktorý nie je aplikovateľný na recykláciu alebo kompostovanie. Potrebujeme vedieť dáta, ktoré povedia koľko odpadu nám bude vznikať a na základe toho sa rozhodnúť či nám budú postačovať súčasné kapacity spaľovní a zariadení na energetické zhodnotenie odpadov,“ uzatvárajú analytičky.

Zdroj: euractiv.sk