Domácnosti na kúpu malého OZE dostanú ďalších 14 miliónov

/v ,

V súčasnosti Slovenská inovačná a energetická agentúra už preplatila domácnostiam viac ako 11 tisíc poukážok za 24,6 milióna eur.

Slovenské domácnosti si v budúcom roku rozdelia na kúpu a inštaláciu malého obnoviteľného zdroja energií podporu vo výške 14 miliónov eur. V súčasnosti Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) už preplatila domácnostiam viac ako 11 tisíc poukážok za 24,6 milióna eur. „Momentálne je celkový inštalovaný výkon zariadení pri preplatených poukážkach 77 megawattov. Na kotly na biomasu z toho pripadá 30 megawattov, hoci podporených bolo len necelých 1 300 kusov. Najväčší prínos k hlavnému cieľu projektu tak majú práve kotly na biomasu, pri ktorých je príspevok na jeden inštalovaný kilowatt najnižší,“ uviedol vedúci oddelenia komunikácie Stanislav Jurikovič.

Harmonogram kôl

SIEA zverejnila harmonogram plánovaných kôl projektu Zelená domácnostiam na prvý štvrťrok budúceho roka. V prvom štvrťroku budú vyhlásené štyri kolá s poukážkami za viac ako sedem miliónov eur. „Ako prvé je plánované na 23. januára kolo zamerané na podporu inštalácie fotovoltických panelov v mimobratislavských regiónoch,“ podotkol Jurikovič. Nasledovať budú dve kolá na podporu inštalácií slnečných kolektorov a tepelných čerpadiel. „Na 13. marca je naplánované kolo, v rámci ktorého bude možné požiadať iba o príspevky na inštaláciu kotlov na biomasu v mimobratislavských regiónoch,“ dodal Jurikovič.

Dve zmeny

Pri poukážkach vydávaných v roku 2018 nastanú vo všeobecných podmienkach projektu dve zmeny, ktoré sa budú týkať záujemcov o podporu inštalácií fotovoltických panelov. Na základe aktualizácie sadzieb podpory podľa trhových cien v roku 2017 je znížený príspevok na prvý inštalovaný kilowatt výkonu fotovoltických panelov o 100 eur na tisíc eur. „Okrem toho bude pri všetkých fotovoltických inštaláciách nutné predložiť kópiu oznámenia o uvedení malého zdroja do prevádzky, ktoré majú výrobcovia elektriny odosielať distribučným spoločnostiam,“ dodal Jurikovič.

Harmonogram na druhý štvrťrok SIEA zverejní v najbližších mesiacoch. „Plán je vyhlásiť ešte jedno fotovoltické kolo. Poukážky na tepelné zariadenia bude možné získať vo viacerých kolách v apríli až júni. V druhom polroku je zámer už len dokončovať inštalácie, aby mohli byť na jeseň preplatené posledné poukážky, keďže pilotný projekt v roku 2018 končí,“ uzavrel Jurikovič.

V Anglicku spustili najväčšie veterné turbíny na svete

/v , ,

Turbíny vysoké ako televízna veža na Kamzíku s rozpätím bezmála 80 metrov. Najväčšie veterné turbíny na svete uviedli do prevádzky pri pobreží britských ostrovov v blízkosti Liverpoolu.

Veternú farmu vybudovala dánska Dong Energy spolu s PKA a KIRBI A/S. Celkovo 32 veterných turbín s výkonom osem megawattov by malo produkovať dostatok veternej energie na zásobovanie takmer štvrť milióna britských domácností. Ide o vôbec prvé využitie obrích MHI Vestas turbín.

„Rozvíjanie technológií týmto smerom znižuje cenu elektriny z offshore veterných fariem a pomôže viac presadiť offshore veternú energiu všade vo svete,“ povedal Henrik Poulsen, výkonný riaditeľ Dong Energy. Podľa portálu Engadget.com sa spoločnosť rozhodla vybudovať veternú farmu Burbo Bank práve vo vodách Veľkej Británie kvôli štedrej podpore a reguláciám nakloneným obnoviteľným zdrojom.

Londýnska vláda však na spoločnosti podnikajúce vo veternej energetike tlačí, aby hľadali viac spôsobov ako znižovať náklady, ak chcú, aby štedrá podpora zo strany štátu pokračovala, pripomenul The Guardian. A práve snaha znižovať náklady mala byť hlavným dôvodom sa Dong Eenrgy rozhodla vybudovať menší počet rekordne veľkých a výkonných turbín. Ako spoločnosť uviedla, jediná veterná turbína by mala byť schopná produkovať viac energie ako celá Vindeby, prvá veterná offshore farma vybodovaná pred 25 rokmi v Dánsku.

veterne turbiny

Foto: Burbo Bank (Dong Energy)

„Ak sa vrátime v čase o štyri či päť rokov nazad, táto technologická úroveň bola pokladaná za mimoriadne ambicióznu. Teraz však turbíny vidíme reálne zaradené do komerčnej prevádzky. Je veľmi ťažké povedať, kam sa takto napokon dostaneme,“ povedal Benj Sykes, riaditeľ Dong Eenrgy pre veternú energetiku v Británii.

„Hovoríme už o potrebe zvýšiť súčasné rozpätie výkonu turbín na 12GW až 15GW, čo by prispelo k ďalšiemu znižovaniu nákladov. Myslím, že takéto turbíny sa objavia už čoskoro, nevieme však od koho či kedy,“ dodal.

Okrem najväčších veterných turbín na svete by mal byť v najbližších rokoch v Británii prelomený v segmente veternej energetiky i ďalší rekord. Hornsea Project Two síce bude tvorený väčším počtom menších turbín, malo byť však ísť o vôbec najväčšiu offshore veternú farmu v globálnom meradle.

Farmu pri anglickom pobreží bude tvoriť celkovo 300 turbín s inštalovaným výkonom až 1,6 gigawattov. Výstavba komplexu podľa vládnych odhadov vytvorí takmer 2000 pracovných miest a pri prevádzke farmy by malo nájsť zamestnanie dlhodobo až 580 ľudí.

Hornsea Project Two má byť podľa plánov investora hotový do roku 2020 a bude produkovať objem energie, ktorá pokryje spotrebu až 1,6 milióna britských domácností.

Spojené kráľovstvo patrí k dominantným hráčom v oblasti offshore veterných elektrární. Celkový inštalovaný výkon offshore veternej energie v Británii už prevyšuje päť gigawattov. Do piatich rokov by sa mal navyše výkon i vďaka novému megaprojektu zdvojnásobiť.

ZDROJ:

Dong Energy

 

Energeticky nezávislý domček Ecocapsule ide do výroby. Navrhli ho slovenskí architekti

/v , ,

Kapsula, ktorá je plne mobilná a energeticky nezávislá, sa zrodila ako nápad dvojice slovenských architektov, Tomáša Žáčka a Sone Pohlovej. Nápad, ktorý pred dvoma rokmi obletel viaceré svetové médiá však ako senzácia neskončila. Vďaka stovkám záloh a prvým uhradeným zálohám Ecocapsule smeruje do výroby.

„Neboli sme pripravení na takúto reakciu. Začali sme v malom, no teraz musíme náš model prehodnotiť,“ povedal Žáček pre CNN. Dvojica architektov založila firmu Ecocapsule v júni 2015.

Energiu dodávajú veterná turbína a solárne panely

Všetku energiu, ktorú miniatúrny domček potrebuje pre svoje fungovanie, Ecocapsule získava z obnoviteľných zdrojov. Spolieha sa pritom na 4,5-metrovú veternú turbínu s inštalovaným výkonom 750W a 600-wattové solárne panely na svojej streche. Smart Home System pritom podľa predpovede počasia vopred vyhodnocuje, koľko energie veterná turbína a solárne panely vyprodukujú.

Vyprodukovaná energia sa v Ecocapsule skladuje v batérii s kapacitou 10kWh, vďaka ktorej by domček nemal zostať bez prúdu, ani ak produkcii energie z OZE nebude priať počasie. „V prípade dostupnosti sietí sa batérie sa dajú dobiť jednoducho – Ecocapsule má integrovanú káblovú prípojku na 220V,“ povedal pre Energie-portal.sk riaditeľ komunikácie Ecocapsule, Matej Gyárfáš.

„Momentálne intenzívne spolupracujeme s niekoľkými spoločnosťami na zbere a spracovaní dát, potrebných na vyhodnotenie jednotlivých lokalít a časových období roka, aby sme spoľahlivo vedeli predikovať nároky Ecocapsule na jednotlivé zdroje energie. Komplexné informácie budeme mať k dispozícii počas leta tohto roku,“ upresnil Gyárfáš.

Mená dodávateľov solárnych panelov, veterných turbín a batérií nám však kvôli zmluvnej mlčanlivosti prezradiť nemohol. „Tieto informácie budeme môcť zverejniť najskôr v júni tohto roku,“ uviedol Gyárfáš.

Kapsulu ponúkajú za 80 000 eur

Okrem toho, že všetka energia Ecocapsule pochádza z obnoviteľných zdrojov, miniatúrne obydlie má byť po energetickej stránke mimoriadne šetrné. Osvetlenie v ňom zabezpečujú 12V LED žiarovky. Zariadenie domčeka s rozmermi iba 4,45×2,25×2,55 metrov môže byť na požiadanie zákazníka doplnené o miniatúrnu chladničku a práčku.

Vykurovanie Ecocapsule zabezpečuje podlahové kúrenie a obytná kapsula podľa dvojice architektov dokáže poskytnúť komfortné ubytovanie pre dvoch ľudí minimálne do teploty -15 stupňov Celzia. Súčasťou druhej generácie Ecocapsule má byť i vysoko účinná klimatizácia.

Ecocapsule

Obytnú kapsulu bratislavská firma v súčasnosti ponúka za 79 900 eur bez DPH. Po dodaní prvých 50 kusov a rozbehnutí výroby by sa však cena mala o niečo znížiť. Dvojica architektov sa v najbližšej dobe malého záujmu o obytnú kapsulu neobáva.

 „Veľa takých, ktorí cestujú po Amerike, Európe či po Ázii, sa vďaka Ecocapsule nebudú musieť zastavovať v kempe po elektrinu. Nemusia si plánovať cestu, môžu zastaviť kdekoľvek. Takisto majú o domček záujem milovníci prírody. Ak chcú ísť do odľahlých kútov, kde nie je prístup k energiám, je to pre nich riešenie,“ povedala Pohlová v rozhovore pre Denník N.

© PROPERTY & ENVIRONMENT s. r. o. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.

Obnoviteľné zdroje energie pokrývali takmer 17 % spotreby v EÚ

/v , ,

Cieľom Slovenska je dosiahnuť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe do roku 2020 na úrovni 14 %, pričom už v roku 2015 sa dostalo na úroveň 12,9 %.

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie v rámci 28-člennej Európskej únie bol v roku 2015 na úrovni 16,7 %. Vyplýva to z odhadu, ktorý v utorok zverejnil štatistický úrad EÚ Eurostat. V roku 2004, kedy mal Eurostat takéto údaje k dispozícii prvýkrát, bol podiel energie z obnoviteľných zdrojov 8,5 %, čiže do roku 2015 sa takmer zdvojnásobil. Cieľom EÚ je dosiahnuť do roku 2020 podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie na úrovni 20 %.

Jednotlivé štáty EÚ však majú do roku 2020 rôzne ciele vzhľadom na rozdielnu štartovaciu pozíciu, potenciál obnoviteľných zdrojov a ekonomický výkon krajiny. Jedenásť krajín EÚ už svoje ciele splnilo, a to Bulharsko, Česko, Dánsko, Estónsko, Chorvátsko, Taliansko, Litva, Maďarsko, Rumunsko, Fínsko a Švédsko. Napríklad cieľom Bulharska bolo dosiahnuť do roku 2020 podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe na úrovni 16 %, ale už v roku 2015 sa dostalo na hranicu 18,2 %. Podobne Česko malo za cieľ dostať sa do roku 2020 na úroveň 13 %, ale už v roku 2015 dosiahlo podiel 15,1 %.

Cieľom Slovenska je dosiahnuť podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe na úrovni 14 %, pričom už v roku 2015 sa dostalo na úroveň 12,9 %. Blízko k svojmu cieľu je aj Rakúsko, ktoré chce do roku 2020 dosiahnuť podiel 34 %, pričom už v roku 2015 bolo na úrovni 33 %.

Najvyšší podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe malo v roku 2015 Švédsko (53,9 %), po ktorom nasledovali Fínsko (39,3 %), Lotyšsko (37,6 %), Rakúsko (33 %) a Dánsko (30,8 %). Najnižší podiel bol v roku 2015 v Luxembursku a na Malte (zhodne 5 %), v Holandsku (5,8 %), Belgicku (7,9 %) a vo Veľkej Británii (8,2 %).

ZAUJÍMAVOSTI: Desať faktov, ktoré ste možno nevedeli o solárnej energii

/v , ,

Najväčšou výhodou solárnej energie je fakt, že neznečistuje životné prostredie.

Väčšine ľudí asi netreba nijak špeciálne predstavovať, čo je to solárna energia. Je to energia získaná zo slnečného žiarenia a jeden z najdôležitejších zdrojov energie pre všetky živé formy. Na rozdiel od fosílnych palív je to obnoviteľný zdroj energie.Najväčšou výhodou solárnej energie je fakt, že neznečisťuje životné prostredie. Je jedným z najčistejších zdrojov energie. Nevýhodou solárnej energie je skutočnosť, že ju nemožno využívať v noci a množstvo slnečného žiarenia dopadajúceho na Zem závisí od miesta, času, ročného obdobia a konkrétneho počasia.

Nižšie nájdete desať zaujímavých faktov o solárnej energii, ktoré ste možno doposiaľ nepoznali.

  1. Solárna energia pozostáva zo žiarivého tepla a slnečného svetla. Možno ju rozdeliť na aktívnu a pasívnu. Fotovoltaické a solárne termálne kolektory zachytávajúce solárnu energiu sú príkladmi aktívnych solárnych technológií. Pasívne technológie zahŕňajú konštrukčné miestnosti, ktorých úlohou je zlepšovať prúdenie vzduchu a rozdeliť priestor tak, aby doň prenikalo slnečné žiarenie.
  2. Solárna energia má však aj iné využitie. Pomocou fotosyntézy ju premieňajú zelené rastliny na chemickú energiu, ktorá vytvára biologickú hmotu vytvárajúcu fosílne palivá.
  3. Jedným z najvzrušujúcejších spôsobov využitia solárnej energie je jej premena na elektrickú energiu. Môže sa meniť pomocou fotovoltaických technológií (priama metóda) alebo ostať v podobe koncentrovanej solárnej energie (nepriama metóda).
  4. Tepelné skladovacie systémy dokážu skladovať solárnu energiu vo forme tepla. Používajú sa na to rôzne materiály ako kamene, zem či voda.
  5. Ropná kríza v roku 1970 odhalila citlivú stránku fosílnych palív ako potenciálnych zdrojov energie pre celý svet. Už niekedy v tom čase sa tak začal rozmach v sektore zdrojov obnoviteľných energií.
  6. Solárna energia je považovaná za budúcnosť alternatívnych zdrojov energie. Je to najmä z toho dôvodu, že neznečisťuje životné prostredie a pomáha v boji so skleníkovým efektom, ktorý bol vytvorený využívaním fosílnych palív.
  7. Viaceré krajiny využívajú solárnu energiu pri svojich vesmírnych misiách ako pohon vesmírnych lodí.
  8. Na Zem dopadá približne 1 366 wattov priamej solárnej radiácie na jeden meter štvorcový. Najväčší solárny komplex sa v súčasnosti nachádza v indickom meste Kamuthi a v štáte Tamil Nadu.
  9. Solárna energia nie je hlučná. Nemá žiadne pohyblivé časti a jej získavanie si nevyžaduje žiadny dodatočný pohon.
  10. Solárna energia je využívaná už viac ako 2 700 rokov. Už v roku 700 pred naším letopočtom využívali ľudia sklenené okuliare na výrobu ohňa pomocou slnečných lúčov.

Americkí vedci nedávno prekvapili zaujímavým zistením, ktoré by mohlo pomôcť pri skladovaní nahromadenej solárnej energie. V nedávnej štúdii naznačili, že teplo zachytené počas letných dní solárnymi kolektormi by mohlo byť uskladnené v pôde alebo v skalách a v zime by sa využívalo na vykurovanie domácností, čo by odstránilo problém s ročnými obdobiami. Budúcnosť v sektore zdrojov obnoviteľných zdrojov energií zrejme ešte neraz prekvapí.

Pôvodný článok nájdete na TEJTO STRÁNKE